kiežby sme v sebe nevideli toľko rozdielov, ale vnímali to, čo nás spája
kiežby sme si viac vážili samých seba a uvedomili si, kde leží naša sila a naša hodnota
kiežby sme si my SLOVáci uvedomovali silu našich slov, začali ich používať k preliečeniu našich zranení a započúvali sa do ich ľubozvučnej melódie
kiežby sme sa toľko nenáhlili a vnímali vôňu stromov, kvetov, zeme
kiežby sme vnímali, že všetko je živé
kiežby sme vnímali nestarnúce hodnoty z časov minulých a vedeli ich žiť v časoch súčasných
kiežby sme vedeli precítiť a uctiť si to odkiaľ pochádzame
kiežby sme zodvihli hlavu, vystreli sa, prestali sa báť a začali zo seba strhávať pocity viny a hanby
kiežby sme sa k sebe správali ako priatelia
kiežby sme si všimli človeka, ktorý spadol na ulici a kiežby sme sa pri ňom zastavili a uistili sa, že je všetko v poriadku. kiežby sme mu pomohli v rámci našich síl a možností
kiežby sme sa pozreli človeku bez domova do očí, ktorý sa možno cíti osamelejšie než si vieme predstaviť.
kiežby sme sa usmiali na starenku, ktorá prejde okolo a túži po ľudskom kontakte.
kiežby sme sa správali s úctou k ľuďom, ktorí nám dali život, vrátane našich predkov
kiežby sme pozdravili s úsmevom na perách predavačku, ktorá je unavená a náš úprimný pozdrav jej aspoň o kúsoček skrášli deň
kiežby sme sa správali s úctou k prírode
kiežby sme videli krásu v tom, čo považujeme za samozrejmé. kiežby sme si viac vážili vodu, zem, slnko aj vzduch
kiežby sme si tu v našej krajine vytvorili svetoháj, kde sa nám bude všetkým sveta žiť
kiežby kiežby kiežby ❤️
