...život je až príliš prchavý. Jeden deň tu ste, druhý tu už nemusíte byť. Ako keby praskla bublina z bublifuku. Tak rýchlo môže život vyprchať.
Dnes odišiel človek, ktorému nikto nevystrojí pohreb. Padne do zabudnutia večného.
Jeho charizme sa nedalo odolať, jeho oči v sebe mali niečo, čo sa dá ťažko opísať slovami. Bez toho, aby sa snažil, získal si pozornosť a náklonnosť bežných ludi, ktorí okolo neho prešli. Mnohí sa s ním hodiny zhovárali, mnohí mu aj nejako pomohli, pretože bol veľmi často v biednom stave a vo veľkej núdzi.
Nikdy nič nepýtal, nikdy nikomu neubližoval. Pracovať kvôli zlému zdravotnému stavu už nevládal, zamestnať by ho už nezamestnali. Odmietal pomoc bežnou cestou, keď umrieť, chcel umrieť po svojom a nie v teplej posteli.
Očividne mu nebolo pomoci. Dobre vedel, že čoskoro to bude pre ňho osudným. Asi preto jeho oči naberali na čoraz väčšej intenzite a jeho telo chátralo čoraz viac, až to viac neunieslo a dnes svoj boj so životom dobojoval.
Tento človek, aj keď o tom určite nevie, zanechal stopu. Zanechal ju aj na mne a moje pozorovacie oko videlo mnohé ďalšie prípady, kedy sa s ním ľudia zhovárali celé hodiny, dokonca aj mládež, ktorá by ho zobrala do partie, ak by mal o 40 rokov menej a ak by to šlo... ak by to šlo...
Nie každý si vie takto získať ľudí. On nič nemal. Nič ani nežiadal. Iba ľudskú pozornosť vždy s radosťou prijímal. Raz mi to povedal, že odo mňa nechce peniaze. Iba jediné... nech sa ho opýtam, ako sa má, keď ho opäť uvidim.
Neviem aký mal príbeh. Neviem ako sa to zvrtlo a kedy sa to zvrtlo, že skončil takto. Viem ale, že to bol človek, ktorý mal tak veľký potencial v sebe... zaiste sa to dá povedať o každom človeku... ale nie každý človek bez domova vyžaruje to, čo on.
Tento človek nepatril na ulicu. No napriek tomu si tento osud a život vybral. Odmietal bezdomovecke útulňe. Mal na to svoje dôvody. Nikdy nebol agresívny alebo opitý. Zaiste si niečo niekedy dal, aby mu nebola zima alebo aby nebol v bolestiach. Ale nikdy z neho nešlo nič zlé. Asi preto si k sebe prilákal aj mladých ľudi, ktorí s ním bežne do neskorej noci sedeli na lavičke, ponúkali ho cigaretami a bohvie o čom sa celé hodiny zhovárali.
Ráno začínal na lavičke sám, no nikdy neskončil sám. Tento človek bol magnet na ľudí.
Pán Karol, kiežby váš osud dopadol inak. Aj keď sme vám nedokázali pomôcť, vedzte, že ste sa zavŕtali do mnohých sŕdc. Nech vaša duša nájde pokoj. Dnes bude horieť sviečka za vás. 🤍🕊️
