Štvrtok - príchod do Sydney
Vo štvrtok som dokončil svoju 1 187 kilometrov dlhú výpravu z Brisbane do Sydney. Skladovanie bicykla sa mi podarilo dohodnúť u miestneho cyklistu bývajúceho neďaleko od letiska v Sydney, kde som mal v pláne ho aj vyčistiť a zložiť do krabice. Mohol som sa tak s pokojom a bez obáv o môj dopravný prostriedok ubytovať v hosteli v Chinatown.

Nový Zéland - prísna biobezpečnosť

Nový Zéland je známy prísnymi opatreniami, ktoré majú za cieľ ochrániť ich prírodu pred dovezenými chorobami a škodcami. Pred návštevou som sa tak dozvedel, že musím poriadne vyčistiť bicykel, vybavenie na kemping a vôbec všetko, čo prišlo do kontaktu s pôdou, vodou, vegetáciou, hmyzom, … v podstate všetko, čo som mal.
Víkend - voľno a balenie
Piatok patril obhliadke pamiatok mesta, nákupu malej akčnej kamerky a premýšľaniu o 2 rokoch prežitých v krajine.


Pozor na šváby
V sobotu som zháňal krabicu na bicykel, čistil všetko vybavenie a zložil bicykel do krabice. Kamarát Duncan, u ktorého som bicykel skladal, mi povedal príhodu, ktorá sa stala pri ceste s bicyklom na Nový Zéland jeho známym. Keď otvárali krabicu na imigračnom, tak im z nej vyliezol šváb. A nasledovala scéna ako vo filme. Úradník stlačil núdzové tlačítko, hneď sa tam všetko rozblikalo a rozbehol sa chytať švába. Následne si museli dať všetko vybavenie fumigovať a za celý proces zaplatiť.

To ma viedlo k otázke, či má šváby v garáži. Povedal, že sme v Sydney, takže áno, sú tu šváby. Na krabici som teda pre istotu zalepil aj všetky chyty na ruky.

Michal - Poliak, ktorý prešiel Svet
V nedeľu som sa ráno odubytoval z hostela. Mal som v pláne stretnúť a spoznať veľmi zaujímavého človeka Michala, pôvodom zo Sliezska, ktorý vlastným pohonom prešiel dva kontinenty a celkovo navštívil vyše 150 krajín Sveta.
Päťminútový zostrih Michalovho prechodu Austráliou:
Pri svojej ceste naprieč Austráliou použil rôzne prostriedky, od bicyklu, kajaku, skateboardu, kolieskových korčúľ cez nákupný vozík až po chôdzu s fúrikom. Ak som nejaký prostriedok vynechal, tak sa ti ospravedlňujem, ak to práve čítaš. Spomínal, že pri ceste pešo stredom Austrálie, niesol na svojom fúriku v istom momente 94 litrov vody.
Večer som sa vybral na jeho adresu, kde som mal aj spať. Porozprávali sme sa o svojich cestách, zahral som si pingpong s jeho synom a spolu s manželkou ma pohostili večerou - plnenými mäsovými roládami, typickými pre ich región.
Pondelok - šváb v krabici
Keďže Michal pracuje pre jedného predajcu s outdoorovým vybavením a pri našich debatách som spomenul potrebu kúpiť lepší spacák, dal mi kopec rád na vybavenie a vybavil zľavu. Nakoniec som toho teda okrem spacáku nakúpil viac.
V pondelok som sa ešte išiel okrem nákupu pozrieť aj na najznámejšiu pláž v Sydney - Bondi beach a okolie.

Večer mi Michal spontánne navrhol, že ma hodí na letisko, a tak sme sa vybrali pre bicykel k Duncanovi. U neho ale okrem psa, ktorý bol krížencom salašníckeho plemena s dingom nebol nikto. Duncan mi cez telefón povedal, že nie je problém, aby som vošiel a bicykel vyzdvihol a tak som sa rozhodol veriť v to, že sme s jeho psom už kamaráti.
Pes sa mi tešil, brechal a vrčal až keď si uvedomil, že odchádzam.
Duncan musel s krabicou hýbať a jeden z chytov bol odlepený, na odstávajúcej páske sa metal šváb. Pomohol som mu naspäť domov a pobavený naložil krabicu k Michalovi. Doniesť švába bez papierov na Zéland by mohlo vyjsť draho, a tak bolo jasné, že krabicu budem musieť na letisku znova otvoriť a prezrieť.

Večer som už žiadneho švába v krabici nenašiel, nafúkol nafukovačku a uložil sa na krátky letiskový spánok. Premýšľal som nad tým, že moja posledná noc v Austrálii je rovnaká ako tá prvá, keď som pred dvoma rokmi pristál o pol druhej ráno v Perthe a takisto spal na letisku.

Kruh sa teda uzatvoril, môj pobyt v Austrálii bol na konci. Zažil som krásu a drsnosť Západnej Austrálie, život v izolácii v jej púšťach, spoznal množstvo ľudí, niektoré miesta sa mi stali domovom, niektorí ľudia dočasnou rodinou. Na koniec toho všetkého som prebicykloval takmer 2 000 kilometrov po východnom pobreží a jediným svedkom mi je klobúk, ktorý som kúpil prvý deň v krajine.
Budem sa snažiť pravidelne písať o svojej ceste Novým Zélandom, aby som ju mal zaznamenanú tak, ako sa stala. Ak by ste sa chceli pridať k môjmu klobúku a byť svedkom tejto cesty aj vo vizuálnej forme, nájdete ma na instagrame pod prezývkou thomaspyrus.







