Ivana Humena
O chvíli vo vetre, čo nami sem - tam zmieta
Ležali sme v pološere, v slastnom tichu po milovaní, do izby len prenikalo svetlo pouličnej lampy, trochu som dokonca naklonila tvár k oknu, aby som nazrela na hru svetla s tieňom na náprotivných domoch. Pritiahol si ma k sebe, pohladil si ma po vlasoch ako malé spiace mača, zapriadla som. Vo vnútri ma akoby zaliala teplá vlna...
