Je pomoc chudobným (neúspešným) nespravodlivá voči úspešným?

Hlavým problémom bola otázka ako pomôcť chudobným dostať ich zo sociálnej biedy a či je prerozdeľovanie prostriedkov nespravodlivé pre vyššie príjmové skupiny. Výsledok bola asi taký, že mnoho krát sa chudobným dá najlepšie pomôcť tak , že im nedáme nič lebo si to nezaslúžia a oni by si mali nájsť správnu cestu a pracovať na sebe. Nastáva tu ale otázka, nie je to trochu skreslené a sebecké povedať o niekom "On si to nezaslúži, lebo on sa nesnažil!" Ako to môžme povedať? Naozaj si myslíte, že všetci tí z relatívne bohatých si to úplne zaslúžili? Je život taký , že toľko koľko človek zasadí takú aj úrodu aj žne ? Podľa mňa nie je. Lebo napríklad príde povodeň a celú úrodu vám môže zobrať zo sebou , alebo príde sucho a úroda vám vyschne. Taký je aj život.
Myslím si ,že asi 40 % situácie každého človeka je jeho snaha a práca a 60 % je šťastie. Pod šťastím rozumiem aj to v akej rodine sa kto narodí ,v akom prostredí vyrastá ,akých stretne ľudí, či je zdravý atď. Nikdy medzi ľuďmi nebudú rovnaké podmienky a nikdy nebudeme všetci štartovať z rovnakej čiary. Prečo potom keď nepatríme medzi chudobných tvrdíme: "Oni si to nezaslúžia ,my sa s nimi nejdeme deliť o náš úspech!" A nežijeme všetci spolu v jednej spoločnosti ? V mnohom vďačíme aj tejto spoločnosti za svoje úspechy, ale keď sme už úspešný s nikým sa deliť zrazu nechceme. Nie je to potom takmer to isté ako život medzi v džungli?. Najsilnejší (alebo skôr často aj najšťastnejší) berie všetko. Sme predsa ľudia ,tak by sme sa mohli niekedy tak aj správať a skúsiť sa na to pozrieť aj z druhej strany.
Nejde mi o žiadny socializmus kde by všetci mali rovnako a nikoho by to motivovalo konať niečo navyše. To určite nie! To je nezmysel! Ale zamyslime sa niekedy aj nad tým, že aj my sme mohli byť na tej druhej strane. Mali by sme naozaj dosť sily, bez akejkoľvek pomoci vstať a ťahať sa hore ,aj keď by nám osud neprial?
Môj názor je taký: Pomáhať chudobným sa určite má , alebo dokonca musí. Otázna je samozrejme výška a spôsob pomoci. Snáď tomuto názoru zostanem verný , aj keď budem vo svojom živote úspešný (v čo samozrejme pevne verím =). Lebo to je asi to najťažšie ,pozerať sa na veci očami tých druhých.