To, že od nastúpenia administriatívy súčasného, konzervatívneho, prezidenta Li Mjun-baka vo februári 2008 sa medzikórejské vzťahy vyrazne zhoršili nie je ničím novým. Južná Kórea obmedzila pomoc, ktorej základom boli dohody so summitov dvoch predchádzajúcich prezidentov (Kim Tä-džunga a Ro Mu-hjona) a ich slnečnej politiky, resp. politiky mieru a prosperity. Boli obmedzené rokovania, ktoré pribiehali na rôznych úrovniach, a do určitej miery sa obmedzenia dotkli aj obchodných vzťahov. Najhoršia bolo situácia v minulom roku, po tom čo bola v Severnej Kórei, v turistickom rezorte v Diamantovych horách (Mt. Kumgang) zastrelená juhokórejská žena v domácnosti, KĽDR uzatvorila svoje hranice s Juhom čím skomplikovala fungovanie priemyselného komplexu pri hraničnom meste Käsong - kde juhokórejské firmy investujú a zamestnávajú severokórejských pracovníkov. Projekt je tiež jedným z výsledkou slnečnej politiky Kim Tä-džunga. P
Príčinou zhoršenia medzikórejských vzťahov bola zmena juhokórejskej politiky voči KĽDR. Predchádzajúci dvaja prezitenti boli kritizovaní za ich umiernený postoj voči Pchjongjangu a za to, že ich politika a pomoc vlastne režim udržiavajú nad vodou tým, že ekonomické projekty poskytujú Severnej Kórei potrebnú hotovosť, ale ku žiadnej zmene režimu nedochádza. Hlavným cieľom slnečnej politiky bolo prostredníctvom pomoci a investícií priviesť severokórejský režim k postupnej reforme, pôvodný návrh počítal s obdobím 20 až 30 rokov. Toto časové obdobie však nie je uspokojivým pre voličov v žiadnom demokratickom režime, v konečnom dôsledku každý z nás čaká, že nová/ nami zvolená vláda zrealizuje svoje sľuby v danom funkčnom období, resp. možno v dvoch a ak sa to tak nestane, tak je veľká pravdepodobnosť, že daná strana od nás už podporu nezíska. Je to úplne prirodzený vývoj v demokratických spoločnostiach. To isté sa odohralo aj v Južnej Kórei v posledných prezidentských voľbách v roku 2007. Konzervatívna GNP (Grand National Party - Veľká národná strana) otvorene kritizovala predchádzajúcich prezidentov a avizovala zmenu politiky voči KĽDR a podmienenie akejkoľvek pomoci a prehlbovania spolupráce s pokrokom v procese odstraňovania severokórejského jadrového programu. Jednoducho povedané, Severná Kórea už nemala dostať nič "zadarmo" vzťah mal byť založaný na prísnej reciprocite, čiže my vám niečo dáme ak vy urobíte toto. Po takmer dvoch rokoch sa však ukázalo, že ani táto politika na KĽDR nefunguje a pravdepodobne aj z toho dôvodu sa prezident Li vyjadril, že je ochotný stretnúť sa s Kim Čong-ilom - pričom tento krok v predchádzajúcich mesiacoch odmietal.
Avšak prišiel 26. marec, ktorý priniesol národnú tragédiu - 46 vojakov zahynulo na potopenej lodi. Juhokórejské média okamžite priniesli správu, že do potopenia je zapojená KĽDR, dôvodom bola aj skutočnosť, že krátko po incidente ďalšia juhokórejská loď vystrelila na severokórejské plavidlo, ktoré sa nachádzalo v blízkosti hranice. Hranica v Západnom/ Žltom mori sa označuje ako NLL (Northern Limit Line) - je predĺžením demilitarizovanej zóny a bola vyhlásená jednostranne americkým velením vojsk ONS po Kórejskej vojne, KĽDR ju teda oficiálne neuznáva. Západné more bolo svedkom viacerých ozbrojebých stretov - v r. 1998, 2002 a naposledny v novembri 2009.
Čo sa týka vyšetrovania príčin potopenia lode, pre vysokú citlivosť celej záležitosti bol vytvorený medzinárodný tím odborníkov z USA, Austrálie, Británie, Švédska a Južnej Kórei, ktorí skúmali vrak lode takmer mesiac. (Tu je link na správu zverejnenú Ministerstvom obrany Kórejskej republiky: http://www.mnd.go.kr/mndEng/WhatsNew/RecentNews/) Počas tohto mesiaca sa objavovali rôzne dohady o príčine, ale podozrenie so severokórejského zapojenia ostávalo v popredí. Prezident Li, minister obrany Kim Tä Jung ale aj minister zahraničných vecí Ju Mjung-huan sa vyjadrili (voľne parafrázované), že reakcia musí byť rozhodná a že táto udalosť nemôže ostať bez následkov a vysporiadaním sa s vinníkom. Avšak, teraz keď je jasné že to bolo severokórejské torpédo, juhokórejská vláda nemôže veľa urobiť?
Vojenská odveta by s veľkou pravedpodobnosťou viedla k vypuknutiu druhej kórejskej vojny, ktorá by mala katastrofálne následky nielen čo sa týka počtu obetí na civilnom obyvateľstve, ale zničila by juhokórejskú ekonomiku a vážne by destabilizovala trhy nielen v regióne ale na celom svete. Navyše je celkom pravdepodobné, že KĽDR by nevyšla z vojny víťazne, že režim by vojnu neprežil a región by sa náhle ocitol pred dilemou čo so Severnou Kóreu a s 24 miliónmi ľudí, ktorí tam žijú. Vojnou zničená juhokórejská ekonomika by zjednotenie neutiahla, otázne ostáva ako by sa k tomu postavila Čína, ktorej veľvyslanectvo bolo oboznámené s výsledkami vyšetrovania ešte pred ich oficálnym zverejnením - oficiálnou línou súčasnej čínskej zahraničnej politiky je udržanie mieru a stability v regióne, ktoré sú nevyhnutné pre jej ďalší ekonomický rast. Rovnako by sa zmenila aj pozícia USA, minimálne do tej miery, že americké vojská sú prítomné na polostrove práve na obranu Južnej Kórey pred severokórejským útokom. Jednoducho, vojenská reakcia nevyhovuje nikomu, aj keď je pravdepodobné že počas zvažovania a diskusií o adekvátnej reakcii bola prezentovaná ako jedna z možností.
Juhokórejské médiá priniesli správu, že vláda predloží problém Bezpečnostnej rade OSN, ktorá pravdepodobne uvalí ďalšie sankcie na KĽDR. Severná Kórea čelí sankciám vcelku úspešne už niekoľko desiatok rokov, čiže tie da neukázali ako práve účinný nástroj ako doviesť štát k plneniu si záväzkov plynúcich z medzinárodného práva. Je pravda, že bez podpory Číny by to bolo pre KĽDR značne komplikovanejšie, ale Čína neverí na sankcie...
Vládni predstavitelia sa vyjadrili, že Južná Kórea obnoví psychologickú kampaň, ktorou je rozhlasové vysielanie cez demilitarizovanú zónu, resp. vysielanie s obsahom ostrej kritiky severokórejského režimu. (toto vysielanie bolo zastavené v r. 2004 na základe dohody z rokovaní medzi vojenskými predstaviteľmi)
Z uvedeného je zrejmé, že Južná Kórea, USA a celé medzinárodné spoločenstvo v konečnom dôsledku nemajú na výber z veľa možností. Nasledujúce dni ukážu či sa situácia vyhrotí (a ja pevne verím že nie, keďže centrum Soulu bude pravdepodobným cieľom severokórejského útoku), alebo bude potopenie lode zaradené na zoznam incidentov a obetí neprirodzeného rozdelenia jedného národa, zvláštneho a špecifického režimu, ktorý už 62 rokov existuje severne od 38. rovnobežky.
