Poslednú nedeľu celá východná Ázia oslávila príchod lunárneho nového roku, roku tigra. Tento sviatok pripadá každý rok na iný dátum, začína vtedy keď mesiac vstupuje druhý krát od zimného slnovratu do novu. Neviem či som to pochopila správne a ak viete niekto niečo viac, podeľte sa s nami o túto info. Je to každopádne veľmi zaujímavé.
Kórejský lunárny nový rok (Seollal) sa údajne často zhoduje s mongolským, alebo čínskym. Neviem či si spomínate, ale pred pár rokmi sa v európskych mestách konali veľké oslavy príchodu čínskeho nového roka – v 2005 to bol tuším Paríž, keď Eiffelovka svietila na červeno a v 2006 to bol Londýn, keď bolo červené London Eye a konali sa rôzne sprievodné akcie. Zhodou okolností som bola v tom čase v Londýne a zažila som aj „ohňostroj“, ktorý vlastne pozostával z vybúchania niekoľkých reťazí petárd čo spôsobovalo hrozný hluk a dym. Napriek tomu to bola zábava :)
Seollal je pre Kórejcov veľmi dôležitým sviatkom, je to sviatok oslavy rodiny, kedy sa rodinní príslušníci stretávajú na jednom mieste (v rodičovskom dome), aby si uctili nielen svojich najstarších členov ale aj predkov. Súčasťou osláv je rituál uctievania predkov. Na tento deň sa pripravujú tradičné jedlá ako: tteokguk – hovädzia polievka s nakrájanými ryžovými knedličkami (to mi príde ako najvhodnejší preklad rice cakes), galbidžim (dusené bravčové rebierka) a iné ako pražené rezance so zeleninou, a určite ešte veľa tradičných jedál.
V tento deň ľudia nosia ‚hanbok‘ čo je tradičné kórejské oblečenie, väčšinou veľmi farebné. (na internete som našla oznam, že ak prídete oblečení v hanboku máte voľný vstup do všetkých palácov v Soule) Následne sa členovia zhromaždia s cieľom uskutočnenie rituálu uctenia si predkov, pričom svoj rešpekt prejavia tým, že im ponúknu jedlo... jedno miesto sa nechá predkom, pretože Kórejci veria, že predkovia sa k nim v tomto čase vracajú. Po uctení si predkov začína stolovanie. Po jeho skončení mladší členovia rodiny zaželajú rodičom všetko dobré do nového roka a poklonia sa tradičným spôsobom – poklona sa nazýva ‚sabae‘ na oplátku dostanú od rodičov novoročné peniaze. Nasleduje hranie tradičných hier (aj tie sa dali v nedeľu hrať na rôznych miestach v Soule) a trávenie času s rodinou.
Je to, pre Európanov určite zaujímavý zážitok... ja som si o tom zatiaľ len prečítala, ale ak ste to niekto skúsili live, tak sa podeľte o zážitky ;).
No a čo sa týka ostatných dní, v nedeľu som bola v Pučongu – čo je štvrť s kórejskými tradičnými domami, ktoré sa volajú hanok a je neďaleko odo mňa. Bola som tam spolu s babami so Slovenska, ktoré tu už žijú nejakú chvíľu, tak sme si porozprávali dojmy, teda moje sú zatiaľ celkom čerstvé a čaká ma toho ešte určite veľa... som zvedavá...
Inak sme mali skvelé kórejské jedlo, nepamätám si ani polovicu názvov toho čo sme jedli, ale skutočne to stálo za to – tekvicová polievka ako prvá, potom tanier so šalátom, s rôznymi hubami, vajíčkom nakrájaným na tenučké plátky, bielou reďkovkou namočenou v niečom ružovom, rezance so zeleninou, vyprážaná tekvica, ryba a taká zmes šunky, zeleniny a krabej tyčinky na špáratku a galbidžim. Toto všetko bolo ako predjedlo. Potom prišlo hlavné jedlo, a to polievka s hubami a mušľami, samozrejme kimči a nejaké tie korienky a zelené veci v samostatných misočkách a na záver dezert – v lete to bol melón, ale dnes nejaký nápoj, ktorý sme neidentifikovali, ja mám najradšej škoricový čaj s píniovými orieškami. Celý obed nám trval asi 3 hodiny... celkom dosť.
Po prechádzke Pučongom sme si dali čaj na Insadongu – časť Soulu kde predávajú rôzne tradičné kórejské výrobky a kde je veľmi veľa čajovní, okrem iného aj reštaurácia so skvelým chrámovým jedlom.
A čo sa týka ostatných dní, dnes som sa vrátila na imigračný úrad, vyzdvihnúť si moje doklady, teda pas a ID resp. Certificate of Alien Registration – takže je zo mňa zaregistrovaný cudzinec. Najlepšie na tom je, že som prišla o deň skôr ako dátum čo som mala na návratke, úprimne nedokázala som to číslo rozlúštiť a urádníčka minulý týždeň povedala, aby som prišla o týždeň, a ID som dostala, čo ma veľmi potešilo. Necítila som sa totiž veľmi pohodlne bez pasu... je to také zvláštne, nič sa nestalo, ale keby, nemala som sa čím preukázať.
No a s pasom som sa pobrala do banky, robiť peňažný prevod keď slečna za stolíkom nevedela úplne po anglicky bola zábava. Dôležité je že sme sa pochopili, ja som vyplnila formulár, dostala potvrdenie a bolo. A takto si tu ja fungujem s angličtinou a komunikujem aj keď mi ostatní nerozumejú všetko... zatiaľ to ide... ale od marca začínam s kórejčinou ;) No neviem či bude niekedy až na takej úrovni, aby som sa dohovorila... uvidíme... bola by som rada.
A ďalšia vec, ktorú som vybavila s pasom... mám mobil. V krajine, kde má mobil vážne každý je celkom zvláštne byť bez neho a nemať ako komunikovať. Mala som šťastie, jedna známa, ktorú som tu stretla v lete, mi poradila kam sa vybrať po mobil, na miesto kde mi budú rozumieť anglicky bez problémov. Je to taká malá predajnička v Itaewone – čo je najmedzinárodnejšia štvrť v Soule kúsoček od americkej vojenskej základne. Je to celkom zvláštny pocit keď prechádzate okolo múru na ktorom je natiahnutý ostnantý drôt a tipujem, že aj pod elektrickým prúdom.
Ale naspäť k mobilu, takže došla som tam a pozrela ponuku... väčšina telefónov bola použitá, niektoré zachovalejšie iné menej....(človek nepotrebuje nový mobil, keď je tu na rok a ktorý navyše v Európe pravdepodobne nepôjde keďže tu telefóny nefungujú na GSM ale na CDMA) tak som sa rozhliadala... a našla pekný, zachovalý LG SV300. Je to taký základnejší model, ale na volanie a smsky úplne stačí. A ďalšia zaujímavosť, ako mi pán v obchode vysvetlil v Kórei majú telefóny rovnakú koncovku na nabíjačke - univerzálnu, aj keď v prípade potreby sa dajú kúpiť nástavce... nabíjačka je jedna... a ja som ju nemala, čo ho prekvapilo... ale tak teraz už mám :)
Zábava prišla keď som chcela skúsiť zavolať domov, keď som vytočila číslo klasicky 00421... tak to nefungovalo, teta v telefóne mi povedala, že som zadala zlé číslo. Po niekoľkých pokusoch o vytočenie s jednou 0 alebo úplne bez som si otvorila google a zadala, ako volať z Kórey. Vďaka za google, tam je vážne všetko. Dočítala som sa, že keď voláte do cudziny, číslo ktoré je pred kódom krajiny tzv. IDD nemusí byť vždy 00, v prípade Kórey to je 001, 002, alebo pre mobilné volanie z môjho operátora 00700. Takže všetky európske čísla mám uložené 00700421... 0070032... atď. Človek je hneď múdrejší. Pre volanie zo Slovenska je IDD 00 ;)
A potom prišlo na smsky, s už správnym formátom čísla bola jedna doručená adresátovi. Reakcia na ňu však do Kórey nedorazila... tak neviem, google hovorí, že na posielanie sms je potrebné zadať 011 a potom 82 (kód Kórey) a číslo, ale nepodarilo sa ani v tomto formáte. Najlepšie na tom je, že ja som posielala sms po 17 odtiaľto, doma bolo niečo po 9... a sms prišla s časom doručenia 16:05 ... čiže vlastne z budúcnosti ... vravím že tieto časové pásma sú zábavné... tak som zvedavá či ja zajtra o 9 dostanem odpoveď :P to by bolo... zabavila by som sa... ale ak niekto tušíte ako posielať sms do Kórey budem rada keď mi dáte vedieť ako, a či vôbec...
No a čo sa týka ostatných dní, práca, práca práca – veď toľko článkov treba napísať, a toľko kníh a článkov treba prečítať... :)
