Búrlivé vlny Atlantického oceánu, ktorý obmýva juhoafrickú metropolu, boli svedkami mnohých dramatických udalostí. Jeho históriu totiž definuje strategická poloha na križovatke oceánskych ciest a stret rôznych kultúr.
Ten bol odjakživa sprevádzaný násilím, osudovosťou a vzrušením. V uliciach, kde v minulosti panovalo otrokárstvo a apartheid a kde neskôr môj osobný priateľ so svojimi kolegami stopoval bývalého šéfa tajnej služby skrývajúceho sa pred slovenskou spravodlivosťou, som nakoniec stál aj ja.
Kapské Mesto ležiace na absolútnom konci Slnečného kontinentu pod patronátom monumentálnej Stolovej hory mnohí považujú za najkrajšie na svete. Patrím medzi nich.
Podmanivá krása a všadeprítomné kontrasty
Bol som ohromený nádherou tohto skvostu, ktorý tvorí nezvyčajná kombinácia živej prístavnej atmosféry, povýšenosti supermoderných budov a prívetivosti nekonečných zelených viníc. Tento kontrast rôznorodých prvkov vytvára skutočne strhujúci celok.
Opantala ma absolútna zvodnosť impozantných kulís v podobe Lions Head, Signal Hill či Stolovej hory. Vôňa slaného vzduchu ma upozorňovala na blízkosť legendárneho Mysu dobrej nádeje, o ktorom som predtým iba čítal v dobrodružných knihách.
Krása Kapského Mesta nakoniec dostane každého. Je to posledný kus Európy na nekonečne vzdialenom konci Afriky, s medzinárodnými štandardmi v gastronómii, vinárstve a životnom štýle. Jeho modernosť a luxusné rezidenčné štvrte Clifton alebo Camps Bay však kontrastujú s chudobou rozsiahlych slumov mestskej časti Khayelitsha.
Ďalší hlboký protiklad predstavuje mestské prostredie, ktoré prechádza do rozprávkovej prírodnej scenérie. Akoby si okolité hory chceli mesto podmaniť, avšak to sa tejto obrovskej sile bráni a nechce sa jej poddať.
Najväčším kontrastom však sú kultúrne rozdiely hlboko zakorenené v histórii. Kapské mesto predstavuje taviaci sa kotol európskych, afrických a ázijských vplyvov.
Nájdete tu koloniálnu architektúru, ktorá pripomína holandskú éru, vedľa nej moderné mrakodrapy či štvrte s výrazným malajským vplyvom, ako je Bo-Kaap s farebnými domčekmi.
Práve v tejto malebnej lokalite som sa stal svedkom prvého nenávistného prejavu zameraného na mňa a mojich spolucestovateľov, ako predstaviteľov europoidnej rasy. Nádherné mesto nám dalo jasne najavo, že o našu prítomnosť nestojí.
Počas prechádzky v lokalite známej z bedekerov totiž vybehol zo svojho domu starší miestny obyvateľ tmavej pleti, aby dal našej skupinke agresívnymi vyhrážkami rázne najavo, že máme okamžite opustiť domovskú štvrť. Na prvý pohľad sa môže zdať ťažké porozumieť jeho bezdôvodnému konfliktnému správaniu.
Dá sa však jednoducho interpretovať ako vyjadrenie hlbokej frustrácie prameniacej z historických krívd, ktoré boli na jeho predkoch páchané ľuďmi našej farby pleti.
Kriminalita s historickým kontextom
Prejavy dobovej traumy nás neskôr konfrontovali s bolestnou minulosťou aj na Darling street, neďaleko sochy revolucionára Nelsona Mandelu.
Skupina mladých černochov, ktorá prechádzala druhou stranou ulice na nás najskôr ukázala prstom a potom nám gestami ukazovala, že nám odreže hlavy.
Ani fyzické útoky väčšinového obyvateľstva subsaharského pôvodu na turistov alebo obyvateľov bielej pleti nie sú v meste ničím výnimočným. Za fasádou jednej z turisticky najvyhľadávanejších svetových destinácií sa teda skrýva drsná realita extrémnych sociálno-ekonomických nerovností a hlbokej segregácie.
Kriminalita, ktorá pôvodne korenila v rasovej neznášanlivosti a extrémnej chudobe dnes prerástla až do gangovej kultúry. Násilie tu často nesúvisí len s bežnou pouličnou kriminalitou, ale s územnými bojmi o kontrolu nad nelegálnym obchodom, vydieraním a distribúciou drog.
Masové streľby, pri ktorých niekedy umierajú aj nevinní ľudia, sú v týchto komunitách stále smutnou realitou. Turisti by sa preto mali oblúkom vyhnúť najmä oblasti Cape Flats, známej vysokou aktivitou organizovaných gangov. Opatrnosť je namieste aj pri odkláňaní sa od hlavných turistických trás.
Kým prechádzky za bieleho dňa môžu v niekom vzbudzovať pocit nebezpečenstva, nočná promenáda mestom hraničí s absolútnou hlúposťou. A to aj v prípade, že má ísť o presun na krátku vzdialenosť.
V tom čase sa jeho štvrte stávajú javiskom narkomanov, pouličných zločincov a rôznych pochybných individuí. Pokiaľ sa potrebujete presúvať mestom, všeobecne sa odporúča využiť Uber, ktorý má v metropole pomerne rozšírenú sieť.
V čase, keď miera kriminality v meste rastie, mnohí miestni obyvatelia bielej pleti subjektívne pociťujú, že miestne orgány a polícia v prípade útokov na nich nekonajú dostatočne rázne.
Pocit bezbrannosti a obava z násilných útokov sa interpretuje ako prejav ľahostajnosti voči bielej menšine. Niet divu, že sa jej predstavitelia skrývajú v rezidenčných štvrtiach obohnaných ostnatým drôtom a dvojitými bránami.
Historické súvislosti
Vznik mesta súvisí so založením zásobovacej stanice v mene Holandskej východoindickej spoločnosti pre lode plaviace sa medzi Európou a Áziou. Osada sa postupne rozrastala a zmenila charakter regiónu.
Na prácu na farmách začala holandská správa využívať otrokov dovážaných z východnej Afriky, Madagaskaru a juhovýchodnej Ázie. Tento fakt položil základy multietnického zloženia obyvateľstva, typického pre dnešné Kapské Mesto.
Neskôr sa mesto dostalo pod britskú nadvládu. Zrušenie otroctva viedlo k masovému odchodu Búrov – potomkov holandských osadníkov – do vnútrozemia.
V minulom storočí sa história mesta stala neoddeliteľnou súčasťou boja proti apartheidu. Metropola čelila viacerým protestom a represáliám. Známu lokalitu tohto obdobia predstavuje štvrť District Six, ktorú režim vyhlásil za zónu výlučne pre belochov, pričom násilne vysídlil desaťtisíce ľudí iných rás a ich domovy zrovnal so zemou.
Väznica na ostrove Robben, sa stala miestom, kde boli väznení odporcovia apartheidu. Patril medzi nich aj Nelson Mandela, ktorý v zariadení strávil takmer tri desaťročia. Mesto nakoniec zohralo kľúčovú rolu aj pri páde režimu.
Po prepustení sa totiž svetoznámy revolučný bojovník stal prezidentom Juhoafrickej republiky. Bol prvou hlavou štátu čiernej pleti v krajine. Zároveň sa stal prvým prezidentom zvoleným v plne reprezentatívnych demokratických voľbách. Počas jeho pôsobenia sa mesto stalo symbolom snahy o budovanie dúhovej spoločnosti.
S odstupom času možno povedať, že pokusy o zrovnoprávnenie a zblíženie jednotlivých skupín obyvateľstva nakoniec nepriniesli svoje ovocie. Mesto dodnes zápasí s hlbokými sociálnymi a ekonomickými nerovnosťami a vyznačuje sa „obráteným apartheidom“.
Aj keď krajina explicitne zakazuje diskrimináciu na základe rasy, v spoločenskom diskurze a medzi časťou bieleho obyvateľstva sa výraz „čierny rasizmus“ zakorenil a používa sa na opísanie pocitu, že sa karta obrátila.
Biele obyvateľstvo sa tak v juhoafrickej metropole postupne stáva druhoradým občanom, ktorý musí znášať následky za hriechy svojich predkov.
Extrémna chudoba
Rajom však mesto nie je ani pre obyvateľstvo tmavšej pleti. Jeho drvivá väčšina si totiž život v centre nemôže dovoliť. Ceny bývania sa prispôsobili turizmu a vytlačili miestnych na perifériu.
Mesto sa tak vlastným obyvateľom otočilo chrbtom. Až 70 percent jeho bytových kapacít totiž slúži v prospech turistického ruchu. Mnohí z tých, ktorých vysoké životné náklady vyhnali do necelých 60 kilometrov vzdialeného Chatswortu, dochádzajú za svojou prácou miestnou autobusovou linkou. Zo dňa im to ukrojí 2 hodiny času. O vstávaní o štvrtej ráno už netreba ani hovoriť.
Ďalšie hladné juhoafrické krky sa do mesta zbiehajú z rôznych častí krajiny. Prichádzajú v nádeji, že ich vezme pod svoje ochranné krídlo a ponúkne im ekonomické príležitosti, o ktorých sa im doma ani nesníva.
Približne pätina miestnych obyvateľov však žije v neformálnych osadách na okraji mesta. Početné chudobné rodiny existujú v katastrofálnych podmienkach, často sa tlačia viacerí v jedinej izbe provizórneho príbytku zhotoveného z dreva a plechu. Fungujú bez akejkoľvek infraštruktúry, keď často nemajú k dispozícii ani elektrinu. Niektorí sú dokonca nútení používať vedrá namiesto toalety.
Zdá sa, že jeden z najúchvatnejších kútov sveta na plnej čiare zlyháva v starostlivosti o svojich vlastných obyvateľov. Tí, tak ako v minulosti, aj dnes žijú striktne rozdelení na dve skupiny. Kým jedna žije v neustálom strachu, druhá trpí následkami extrémnej chudoby.
Bolo pre mňa nesmierne smutné sledovať, ako symbol krásy prírodných scenérií a nespútanej slobody stráca pod ťarchou historických krívd a systémového zlyhania svoju dušu.
