Dúfam, že aspoň útok barbarov na Ukrajinu prebudí zaspatú Európu a jej "vodcov do pekného počasia". Impériá a civilizácie zanikali vtedy, keď spohodlneli a stratili vôľu brániť sa. Krátenie vojenských výdavkov, odsúvanie témy obrany na vedľajšie koľaje a ich nahrádzanie sociálnym populizmom zabezpečujúcim len zvolenie, boli bežnou praxou politík európskych politikov. Hazardovanie s technologickým zaostávaním a závislosťou ekonomiky od zdrojov kontrolovaných barbarskými režimami, totalitami, diktátormu je len ďalším prejavom zlyhania. Dopustením zvyšovania zadĺženia a zlahčovaním meny len ďalej ukazujeme zraniteľnosť našej civilizácie.
Áno, civilizácie, nielen pohodlného života spotrebnej spoločnosti, lacných leteniek a lyžovačiek, tričiek na 3 oblečenia z Bangladéša. Ešte, že aspoň tá Amerika, pri všetkých jej vnútorných rozporoch vie, že obrana má až absolutnú prioritu, lebo v obsadenej krajine nebude možné garantovať žiadne slobody a práva, počnúc na právom na život, šťastie, slobodu prejavu, ochranu majetku, rovnosti pred zákonom. A už vôbec nie naše európske "práva" a nároky na 5 týždňov dovolenky, valorizáciu dôchodku, platenú materskú dovolenku, gendrové práva na pomernú účasť v predstavenstvách a nízky obsah PCB v psom žrádle.
Že sme si Európu zredukovali len na materiálno a zabudli na jej duchovno založené na individuálnej zodpovednosti pri udržiavaní jemného pravidla vzťahov vzájomnej slobodnej spolupráce slobodných jedincov. A túto našu zraniteľnosť a neschopnosť ukazujeme svetu ako ukážku našej obrovskej Európskej arogancie a namyslenosti, že práve my môžme určovať pravidlá! Spoliehanie sa na "soft power" európskeho civilizačného vzoru, ktorý je pre každého hodný nasledovania a tým niečoho nedotknuteľného, je nebezpečné blúzenie. Ani spoliehanie sa na atraktivitu nášho kúpyschopného vnútorného trhu, ktorého samotná atraktívnosť nás ochráni, lebo každý sa na ňom bude chcieť uplatniť, je podobnou naivnosťou. Môžeme byť síce atraktívni pre prisťahovalcov, ale zároveň maximálne iritujeme akýchkoľvek auroritárov a tí majú vo svete stále veľmi silné slovo zosilnené zbraňami bez obavy o reakciu alebo obete vlastných poddaných. Keď si Číňania vybrali slobodné podnikanie a individuálnu prosperitu, prípadne si dovolili vysloviť názor, ich vodca pritvrdil a nemal problém poslať do bankrotov multimiliardové podniky a ich zakladatelia boli pobviňovaní, prípadne pomizli. A keď sa celá Ukrajina rozhodla, že civilizácia Európy je príťažlivejšia ako civilizácia aziatskej hordy, nasledoval útok kremeľského diktátora. Uvedomme si, pred čím stojíme, ohrozeniu sa nečelí slabosťou a zbabelosťou.
Alebo sa spoliehame na tú druhú možnosť, špeciálne my, Slováci? Chceme priznať, že nám je podriadenosť horde bližšia ako idea slobodnej spoločnosti? Zase si dáme tie správne kabáty, budeme podlizovať moci, veriť v osudovú predurčenosť vlády mocných nad nami prirodzene bezmocnými, ochotne ohybať holubičie poddanské chrbty, donášať na seba a vymodľovať si milosrdnosť, priazeň mocných? Spoliehať sa na veľkorysosť tých, pre ktorých je veľkorysosť len prejavom zlyhania a slabosti?
Národy sa zoceľujú v krízach, sú ich "finest hour", som zvedavý, čí z tejto vyjdeme ako národ, alebo len horda.
