V hierarchii politických kšeftárskych prasačín patrí slovenské diaľničné mýto na prvé miesto. Bez konkurencie. Ďaleko pred nástenkovým tendrom, predajom emisných kvót, privatizáciou zdravotného poisťovníctva, či …. divokou privatizáciou mečiarovskej doby.
Vo svojej podstate geniálne jednoduchá myšlienka. Sprivatizujeme výber diaľničného mýta, z ktorého časť odvedieme štátu. Všetko zariadenie bude naše, ak by nám štát chcel náhodou našu skvelú zmluvu vypovedať, musí si vybudovať nový systém, alebo ten nás za drahé peniaze odkúpiť. Taký kšeft dá len otec synovi, možno svokor zaťovi, ale nie politik neznámej firme s cyperským majiteľom, ak tým majiteľom nie je politik sám.
Ľudia ani veľmi nenadávajú. Diaľničné mýto odvádzajú dopravci, neuvedomujú si, že ho v skutočnosti platia v každom rožku, litri mlieka, podprsenke, tehle či polici do špajzy, čo si kúpia. Všetko sa prepravuje po spoplatnených cestách. A vieme kšeft rozvíjať donekonečna. Ak poskytneme dotácie Jaguáru v Nitre, každá skrutka aj vyrobené auto sa musí prepraviť po diaľnici. Dotáciu teda poskytneme sami sebe.
Že vodič za volantom kamiónu niekoho občas zabije nás tiež príliš netrápi. Ľudia budú nadávať na vodiča, nie na nás. Náklady autodopravcov ich nútia šetriť kde sa dá. A kde sa dá? Lízing auta, palivá, poistné, a cena opráv sú dané, ostáva len vodič – otrok za volantom.
Urobili sme to geniálne. Zo súťaže sme vylúčili všetky lacnejšie ponuky pre vyložené hlúposti. Nečudo, že sa stratí 50% z vybraného mýta, výber mýta (možno trochu inou metódou) sa dá vyriešiť aj za 5% náklad z vybraného mýta. A nikto ani nesedí v base ako tí babráci v nástenkovom tendri. A z mýta dokonca berieme ešte viac, ako bolo dohodnuté v zmluve.
Podporujem štrajk autodopravcov. Štrajkujú aj za mňa. Za ceny rožkov aj menej unavených kamionistov na cestách. Za rýchlejšiu stavbu a lepšiu údržbu diaľníc. A proti tej najzhýralejšej prasačine, akú si dokáže politický biznis vymyslieť.
