Po príchode z plavárne, za vstup som zaplatil, som rýchle zapol telku, aby som ešte stihol posledných 25 minút zápasu sokolíkov v bielom s Lichtenštajnskom. Nenašiel som ho na 1. programe verejnoprávnej platenej, ale na nejakom obskúrnom komerčnom kanáli, ktorý normálne ani nezapínam. Moderátor zápas komentoval cez mobil, vizitka štátnej reprezentácie. A najlepšie bolo skóre. 1:0 pre domácich amatérov, hrajúcich poväčšine 3. ligu vo Švajčiarsku. Samozrejme, sú zápasy, keď sa nedarí, ale tu sa nedalo pozerať ani na hru. A prvý polčas vraj bol ešte horší. Súper viedol a bránil výsledok. Po Ďuricovom góle domáci stratili 2 body. Dopozeral som to do konca, hlavu poväčšine v dlaniach. Nešetril ich ani Marián Zeman v pozápasovom štúdiu, jeden z tých inteligentných futbalistov, môže byť smelo veľvyslancom futbalu. No úplne zle!
Som za ukončenie štátnej finančnej podpory profesionálnemu športu a štátnej športovej reprezentácii. Nie sme NDR ani ČSSR, aby sme potrebovali na hlásanie ideológie športové úspechy. Nemusíme robiť deťom v mladosti punkciu svalovej hmoty a pod mikroskopom určiť, že ty budeš guliar alebo plavec, takisto nemusíme do detí tlačiť podporné látky a zatvárať ich do podtlakových komôr, aby sme nosili medaily a ukazovali na nadradenosť nového socialistického superčloveka. Šport má byť pre radosť, zábavu hráčov aj divákov. Že ho niekto robí profesionálne? Jeho vec, zvolil si tú tŕnistú cestu a ak mu pomáhajú blízki, má talent, snahu a výdrž a samozrejme množstvo šťastia, aby sa mu vyhli zranenia a loptičky padli na správnu stranu siete, môže dosiahnuť vysokú mieru osobného šťastia, prestíže aj peňazí. Je mi proti srsti udeľovanie občianstva ľuďom, ktorí s touto krajinou nemajú nič spoločného, len preto aby za nás dali gól. Milý štát, vypadni zo športu, radšej odstráň progresívnu daň, aby sa úspešní športovci nemuseli nechať zdaňovať v Monaku. Možno si nejakí zvolia ako miesto svojej rezidencie Slovensko.
Som za podporu amatérskeho športu. Tým, že sa oň prestane starať štát. Napríklad zmenšením svojho pažravého rozpočtu, ponechaním viac prostriedkov na mestách, ktoré si budú navzájom konkurovať – lákať obyvateľov aj športovou infraštruktúrou, výstavbou ihrísk a trebárs podporou športovej školy, ak si ju odhlasujú občania. Profesionálny úspech človeka je spojený s aktívnym spôsobom života, v ktorom je šport nezastupiteľný. Mestá sa budú snažiť prilákať úspešných ľudí dobrou infraštruktúrou a aktívnym životným štýlom. Tí prinesú biznis aj zamestnanie ostatným obyvateľom. Dobre platené zamestnanie, áno, aj to je spojené s menším štátom!
A národný futbalový štadión? Ten nebude mať problém zaplatiť Bratislava. Prečo sa má taký Humenčan naň skladať? Prospech má z neho Bratislava a jej krčmári. Solidarita? OK, ale aj pri zábave? Mimochodom, SFZ má 427 tis členov, (na Facebooku 8400), FC Barcelona 170 tisíc členov, (42 miliónov na FB). Zimná olympiáda? Nech ju financuje biznis, štát môže asistovať tým, že nebude zavadzať. Dobre, môže pomôcť zlepšením cestného a železničného spojenia s Poľskom. Prečo by ale mali byť náklady verejné a zisky z predaja párkov súkromné? Ak má Olympiáda zmysel, radi ju zafinancujú firmy, spočítajú DCF a vyhodnotia IRR. Ak bude návratná, môže sa kandidovať. Neoplatí sa? Nebude, aj tak si ju väčšina ľudí pozrie len v telke, teda pridaná hodnota pre „priemerného Janka“ je rovná 0. Aby sme v Jasnej platili 2 násobnú cenu, lebo je olympijská?
Futbal je nádherná hra. Zahral si ho takmer každý chalan, ak len mu nohy zo zadku nevyrastajú opačným koncom. Stačilo položiť školské kabele, na podklade nezáležalo a v podstate ani na tom, do čoho sa kope. A nepotreboval na to štát. A nepotrebuje ho na futbal ani Lio Messi.
