Ja idem rozhodovať o prachoch. O mojich prachoch, len nedobrovoľne odovzdaných v podobe daní nenásytnému štátu, aby jeho správci mohli kupovať CT-čka 3x predražené. Ano, voľby su o tom, kto bude tie prachy žrať.
Strany sú ako pešie regimenty. Oficieri na koňoch s vykrútenými fúzmi v svetlách reflektorov a pešiaci po nos v blate čakajúci na trafiky. Líznuť si zopár odrobiniek z oficierskeho stola. Armáda ale musí žrať. Denne, oficieri v oficierskych kantínach, mužstvo menáž z ešusov. A ja budem hlasovať o tom žrádle v ešusoch. Nebudem voliť straníckych pajtášov, čím ich odrežem od válovov. Aj ich rodiny, kamarátov, odpratávačov snehu, či tvorcov webových stránok. Nebudem živiť partajám ich mužstvo. Hladný vojak síce bojuje lepšie, ale je aj náchylný na vzburu.
A snáď si nemyslíte, že tí SMERácki bojujú z presvedčenia. Sú to len obyčajní žoldnieri.
