Polícia je ako oheň, dobrý sluha, ale zlý pán. Keď je slabá, je jej efekt na odstrašenie páchateľov až po zdokumentovanie a vyriešenie závažných trestných činov nedostatočný. Naopak, keď jej je priveľa, stáva sa záťažou nielen pre jej nadprácu, ktorú z nudy vykonáva, ale aj pre vysoké ekonomické náklady, ktoré jej udržiavanie vyžaduje.
Počet policajtov na 100 000 obyvateľov (vrátane kojencov). Z krajín V4 rozhodne vedieme, to nehovorím severských krajinách kde si vystačia s polovičným alebo tretinovým počtom.
Ekonomicky policajt znamená: výcvik, plat, uniforma, zbraň, auto, počítač, …, a výsluhový dôchodok, keď už policajtom nie je. Podľa INESShttp://www.iness.sk/stranka/9381-Vysluhove-dochodky--verejny-zaujemodchádza policajt priemerne do výsluhového dôchodku vo veku 49 rokov a priemer výsluhového dôchodku je 500 EUR, poberá ho až do smrti. K tomu sa samozrejme môže v tomto relatívne mladom veku zamestnať a riadne poberať plat – to ale daňového poplatníka nezaťažuje, naopak.
Počet „obyvateľov“ väzníc na 100 tisíc populácie (vrátane kojencov), v ich počte zaujímame približne rovnaké postavenie ako v počte policajtov Pridávam len pre zaujímavosť, neexistuje jasná závislosť medzi počtom policajtov a počtom zavretých spoluobčanov.
Na druhej strane každá nová uniforma, auto, zbraň znamená ich obstaranie – a čo už majú politici a vysokí štátni úradníci radšej ako obstarávanie? Ktorý veliteľ by nechcel mať viac mužov, ktorým velí?
S rastom počtov prirodzene klesá priemerná kvalita jedného policajta. S rastúcou ponukou miest vďaka rôznym stimulom podpíšu aj osoby, ktoré by sa inak policajtmi nestali. Na dokončenie dôkazu tvrdenia vyššie stačí použiť Gaussovo rozdelenie. Často je potrebné aj zľaviť z kritérií, len aby bolo systematické miesta možné obsadiť. Vo výsledku sa s profesionálom s vysokou odbornosťou, úsudkom, a mal som neraz našťastie tú česť, stretnete aj s vysloveným subštandardom. Ohlasovaný rast počtov policajtov tento subštandard zrejme rozšíri.
Čo očakávam od policajta? Znalosť zákona, iniciatíva, odvaha, dokonalé ovládanie zverených prostriedkov je samozrejmosťou. Očakávam aj, aby si uvedomoval, že je súčasťou tejto spoločnosti, napr. že jeho(jej) otec, sused, bývalý spolužiak sa museli vzdať dosť veľa luxusu, aby mohol vykonávať svoju prácu v ich prospech, a že tá spoločnosť ich kŕmi, šatí, lieči, zabáva, vzdeláva…. Najdôležitejšie je ale používanie zdravého rozumu, zdravý rozum totiž vždy musí byť nad zákon, ktorý nemôže predpokladať a popisovať všetky okolnosti. Zdravý rozum je aj nestrieľať na auto plné deciek (keď ani na to nie som školený), zastavenie dopravného priestupcu za smrť budúceho platcu daní za to určite nestojí. Od 19 ročného blbca je asi ťažko očakávať ovládanie vlastného adrenalínu, od profesionálneho policajta je to ale prinajmenšom oprávnená požiadavka. Kolaterálne škody pri riešení dopravných priestupkov nie sú prípustné.
Neodpustím si alternatívny priebeh k tragickému reálnemu príbehu z Hronského Beňadiku. Policajti v hliadke: Nie je to auto známeho recidivistu – dopravného priestupcu? Skontrolujeme ho. Nezastal. Videl si to? Videl. Zajtra ho predvoláme. Voláme na dispečing a hlásime incident. Operačný rozhodne, či auto zadržať inou hliadkou, predsa ho nebudeme naháňať, nie sme ani označení, čo ak chalan zblbne? A ani nemáme kameru. Podozrivé auto odchádza, možno na chvíľu zrýchli, ale keďže ho neprenasledujú, pokračuje až do cieľa tak, aby vzbudil čo najmenej pozornosti. Po vlastných z neho vystupujú 4 zdravé osoby. V priebehu týždňa prichádza majiteľovi auta predvolanie…., má čo vysvetľovať. Alternatívne riešenie nielen zachránilo život, navyše stojí daňového poplatníka podstatne menej.
Policajtov máme minimálne dosť, nerozumiem preto volaniu ministra vnútra, ktorý chce rady polície ďalej rozširovať, namiesto práce na zvyšovaní kvalít tých existujúcich.
