Začneme takto pekne zhurta:
1 jogurt. Čistý, ako moje svedomie by mal byť. Aj keď na druhej strane...taký s džemíkom, alebo s kúskami ovocia by tiež mal niečo do seba. Nie, nie. Pravdepodobne by sa y toho vykľuli šišky. (Prisahám, že nabudúce to sprobujem upiecť.)
Hladká múka. To som vám zabudol povedať, aby ste ten jogurtový kelímok...počkať. Kelímok je tak strašne nespisovný! Teda aby ste ten jogurtový umelohmotný oný nevyhadzovali. Lebo múky musí byť 2x toľko, ako jogurtu. Pomocou oného sa to dobre dávkuje. Samozrejme vám nebránim použiť kuchynskú váhu, resp. nejakú fintičku a využitím Archimedovho zákona. Komu by sa ale chcelo kvôli langošom napúšťať bazén na záhrade.
Uvaríme si kávu. Nasypeme do nej cukor, pridáme smotanu. Niekto mlieko a niekto nič. Zamiešame. Kávu vylejeme. Áno, presne tak, vylejeme. Lebo nám teraz vôbec nejde o kávu. V centre nášho záujmu je totiž ten nástroj na miešanie. Potrebujeme do cesta pridať soľ z 1 kávovej lyžičky. Pre upresnenie dodávam, že niektoré zdroje udávajú čajovú lyžičku. Absurdné.
1 kus Prdopeč
Strojne, alebo ručne vypracujeme cesto. Doprajme mu (a aj nám) poctivých 30 minút kľudu, aby sa po tom masírovaní (a aj my) dostalo do normálu. Teraz je ten správny čas na relax a kávu.
https://youtu.be/jVgdtuF2Rgw?si=e9FDIuPj-QZnRMG1
Z cesta po miernom premiesení vytvarujeme podlhovastý útvar, pripomínajúci napríklad štrúdľu. Alebo knedľu, či makový závin. Samé fajnové veci sú to. Aj orechový je ok.
A teraz spozornieme. Odkrojíme si kúsok cesta. Buď
z neho vykúzlime placku, ktorú následne vyťahujeme do požadovaného priemeru,
alebo guľku, ktorú vyvaľkáme v súlade s vládnou doktrínou do tvaru Zeme. Čiže dostaneme placatú placku. (Pozn. Autora: Platí iba na Slovensku) Samozrejme pre všetky varianty je spoločný hraničný menovateľ priemer. Langoš by ho pred smažením v zásade nemal mať väčší ako ho má panvica.
Neviem aký je rozdiel medzi vysmážaním a vyprážaním, ale presne toto bude nasledovať. Opekanie to asi nebude. Do panvičky dáme čo nás napadne. Niekoho masť bravčová, niekto olej repkový (ako šéfkuchár), iný zase slnečnicový preferovať ráči. Smažíme z obidvoch strán. Minutáž a tepelný výkon je závislý od spotrebiča, preto sa minútami a stupňami Celzia nebudeme riadiť. Jednoducho použijeme intuíciu. To platí pre chlapov, ženy majú svoj šiesty zmysel. Niektoré aj chlapov. Pre istotu. Pomôcka naporúdzi, takto majú vypadať:
Odkladáme ich na tanier pokrytý papierom z kuchynskej rolky. Ideálne, ta to nie je z mojej hlavy, že zvislo a oni budú potom chrumkavé. Istotne. A že masť je škodlivá ešte viac ako olej. Múka? To vie predsa každý influencer, čo je múka zač. Hovorím o pšeničnej. Kto chce, nech gúgluje do totálneho osprostenia. Kto rád riskuje, pohybuje sa na hrane medzi životom a smrťou, pre toho je langoš tá pravá výzva.
Musíme si priznať, že samotný langoš, bez zvýrazňovača chuti, je iba langoš bez chuti. Ako sa s týmto vysporiadame? Jednoducho, nemajme boja. Hlavný a generáciami overený je cesnak. Najprv ho ošúpeme. Teraz pretlačíme cez malinkaté dierky, aby bol na cimpr campr. Zmieša sa so soľou a vodou. Balada. Klasika môjho detstva. Teraz tomu hovoria dip, alebo ešte smiešnejšie, že čatní.
Samozrejme, progres nezastavíš. Všimol som si, že momentálne fičí kečup a strúhaný syr. Môže byť.
Fantázii a chuti sa medze nekladú. Na zahodenie nie je ani tatárska omáčka so syrom.
Hodnotenie na záver.
Otvorene, priamo do očí. Stánkovému langošu sa to asi nevyrovná. Výhoda je, že keď sa momentálne nachádzate na hony ďaleko od zdroja, môžete si túto napodobeninu pripraviť vo vlastnej réžii. Ďalší benefit je, aspoň v mojom prípade, úspora nákladov za elektrickú energiu a pracie prostriedky. Lebo ja, keď papám langoš v exteriéri, a to platí aj pre burger...ako také prasa. Spotreba jeden langoš rovná sa jedno tričko. Už v momente, keď mi Máša zo stánku podá langoš, viem ako to dopadne…
Konzumáciu langošov vrelo doporučujeme. Ale pozor! Má aj svoje úskalia. V žiadnom prípade sa neoddá jesť langoš (s cesnakom) pred prvým rande s objektom nášho záujmu.
