Platí to minimálne v stredoeurópskom regióne. A možno aj za humnami. Šťastný to hospodár, ktorému na záhrade slivky rastú. Úroda dozrieva a on naplní sudy na kvas. Hovorte si čo chcete, ale slivka bola stvorená práve na toto. Procesu, ktorý možno bez okolkov prirovnať k zázraku, sa hovorí destilácia, medzi pospolitým ľudom známa pod pojmom pálenie. Až v prípade, keď úroda dosiahla nadpriemerné parametre, človek nevie čo so slivkami, je prípustné tieto spracovať na lekvár. Aj zavárať ich na kompót je jedna z možných povolených alternatív. Až teraz príde na rad v hierarchii spracovania slivkový koláč. Aspoň vidíte, aká je to vzácnosť. Taký koláčik slivkový.
Najprv zoznam potrebných surovín:
500 gramov tvarohu. Taký ten bez hrudkový, čo sa podobá skoro na jogurt.
300 gramov sliviek. Umyjeme, rozpolíme, kôstku vyhodíme a alternatívne ešte prekrojíme na štvrťky.
40 gramov
Erythridu, aleboXylitu. Pôsobí to na mňa tak umelo, neprirodzene a ani to nemám po ruke. Škrtám! Namiesto toho práškový cukor použijem.
1 ČL vanilkového extraktu. No určite. Ja budem teraz utekať do obchodu extra kvôli tomuto. Frcnem tam jeden vanilkový cukor a basta fidli.
3 vajíčka
trochu oleja, masti, alebo masla na potretie nádoby, v ktorej to upečieme. Ja som to pozichroval papierom na pečenie. Rozmerovo sa jedná o polovičný plech. Čiže v prípade klasického (čo do rozmerov) plechu, použije sa dvojnásobné množstvo všetkého.
Nechcem pôsobiť ako veľká rozumbrada, ale ja by som začal tými slivkami. Nakrájame ich rovno na štvrtinky, ako som už spomenul. Dáme ich bokom zatiaľ.
Recept tento bude rýchly. Preto teraz ihneď zapneme sporák. V závislosti od typu sa snažíme nastaviť 175°Celzia a vrchný a spodný ohrev. Pečieme 45 minút. Ale nepredbiehajme, tak ďaleko ešte nie sme.
Oddelíme žĺtky od bielkov. Nejedná sa tu o rasistickú segregáciu, ale o vajcia. K žĺtkom pridáme tvaroh a aj oba naše cukre. Elektrickým šľahačom sa to poriadne...čo...najlepšie vyšľahá. Takto to potom vypadá.
Tušíte správne, čo bude teraz nasledovať. Z bielkov vyšľaháme penu. Elektrický šľahač to zase istí. Najprv pomalé obrátky a po chvíli tomu riadne vytneme po rovine. Skúška správnosti musí byť. Zoberieme všetky zbytky našej odvahy a misku s penou si dáme nad hlavu hore dnom.
Sebavedomie nám stúpa, niekomu aj sláva do hlavy, ale tak to má byť a nemáme sa za čo hanbiť. Obsah oboch misiek (ale nie tú so slivkami, tá je stále bokom) premiešame. Ale s citom. K žĺtkovej sekcii, takto ju nazvem, pridáme bielkovú penu. Podberákovými pohybmi, od spodku smerom na vrch popri stenách misky sa snažíme vytvoriť kompaktnú a zároveň vzdušnú masu.
Cesto bez múky presunieme do plechu, keramickej misky, jenského skla, to jedno, do niečoho ohňovzdorného, vidíte, už aj silikónové formy vymysleli. Ale predtým som dal papier na pečenie na dno pekáča. Tento som olejom pofrckal.
Raz to muselo prísť. Spomenieme si, kam sme zapotrošili misku so slivkami. Našich pokrájaných miláčikov poukladáme po celom povrchu. Povolené je vytvárať rôzne, dokonca aj roztomilé, obrazce. Slivková mandala. Mne to až teraz trklo v palici, takže som kreatívny až dodatočne. Alternatívne posypeme škoricou.
Vložíme do predhriatého sporáku a pečieme.
175°Celzia, vrchný a spodný ohrev
45 minút.
Nasledovať bude finta! Po 45 minútach vypneme sporák, pootvoríme dvierka a 10 minút necháme koláčik v sporáku takpovediac dôjsť. Údajne potom menej spľasne.
Hotovo. Teraz iba počkať kým vychladne a potom sa bude koštovať, koštovať a koštovať...a koláčik je zrazu fuč!
Sladučko kyselkavá a osviežujúca chuť opantá naše receptory. K tomu kávička v záhradnom altánku, niekto aj kalištek slivovičky, letný západ Slnka kdesi na obzore, spomienky na mladé časy...poondiate komáre!
