futbalová čierna diera na slovensku.

Ako malí chlapci sme poznali všetkých hráčov našej ligy. Kde sú tie časy keď pri medzištátnom zápase alebo pri derby v lige sa u nás schádzali susedia ..a aj ženy, ktoré bez problémov chrlili z úst také mená ako Švehlík, Masný, Panenka familiárne podľa mojej mami bábika, a tešili sa z tejto nádhernej hry. Po víťazstve sa niekoľko dní nerozprávalo o ničom inom len o futbale a aj keď ich mužstvo prehralo ospevovali svojich miláčikov a obľúbencov. Nedali na nich dopustiť. Vedeli že jeden bude porazený a druhý víťaz, že jedno bez druhého nejde. Keď padol gól otriasalo sa cele sídlisko, dnes nie je počuť nič, žeby kvalitné plastové okná? Predpokladám, že všetci sme si všimli že Slovensko patrí k postupujúcim na MS 2010 a ja počujem o hráčoch a tréneroch veľmi málo, alebo počúvam... šťastie,... náhoda,... veď sme sa tam horko ťažko dostali,... načo tam pôjdeme, urobiť si hanbu,... to budú výprasky,... škoda peňazí atd. Tréner Slovenskej reprezentácie Vladko Weiss by určite vedel o čom píšem, nezávidím mu. Ešte šťastie, že väčšina našich kvalitných hráčov hrá v zahraničných ligách a nepočujú to ..... ticho. Aj pán Slota kričí, že vôbec necíti a nevníma to keď národ je hrdý na to, že sme Slováci. Kde sa stratila národná hrdosť. Naši hráči nás reprezentujú po celom svete a keď prídu na zraz pred zápasom, všimne si to len hŕstka ľudí. Na tréning iných reprezentácii chodí viac ľudí ako u nás na zápas. V čom to je ? Zlyhala reklama, alebo slabý marketing, média, sponzori, alebo iba výhovorky. Ľudia sú tam kde chcú byť. Stali sme sa proste konzervatívni a ľahostajní. Štadióny nám padajú na hlavu, vstupné je že vraj drahé, v dnešnej dobe internetu a mobilných operátorov si naháňame lístky kade tade. A keď sa aj rozhodneme, že na zápas ideme, tak ideme zamračení, naštvaní a miesto povzbudzovania vlastných hráčov, hľadáme na nich chyby, aby sme našli dôvod kto nám pokazil víkend. Keď si spomeniem na našu hrdosť, ako sa na námestiach štrngalo kľúčmi, ako sa ľudia držali za ruky a nevedeli čo ich čaká, alebo keď hokejisti Slovenska v roku 2002 sa stali Majstrami Sveta, behajú mi zimomriavky po chrbte. A ruku na srdce položme si otázku ,, ako sme na tom dnes „? Nemáme o nič viac ani menej len sme sa zabudli tešiť z tej krásnej hry. Mame malo dôvodov ??? Škrtel, Stoch, Hamšik, Weiss, atď...je to málo na radosť ??? Ja viem nie sme majstrami sveta vo futbale, ale sme sa prebojovali z 200 futbalových mužstiev medzi 32 najlepších na svete. Viem, že každí máme na reprezentačné mužstvo svoj názor, na jeho kompaktnosť a kvalitu...ale nikto sa nebude pýtať ako ? Bude sa pýtať kto tam bol a ,,SLOVENSKO“ tam je. Nech to dopadne akokoľvek, vždy budem našim chlapcom držať palce. Kvôli futbalu a aj kvôli našej krajine. Som hrdý na to že som Slovák. Aj na MS bude niekto prvý a posledný, ale je tam 32 najlepších, z 200 reprezentácií z celého sveta. A preto zo stránky prihraj.sk srdečne pozdravujeme celý realizačný tým, trénera a hráčov Slovenskej futbalovej reprezentácie s odkazom že im budeme držať palce....
Slovensko do toho ...........