Pozornosť, ktorú venujeme potravinovej alergii, je prirodzená, keďže v súčasnosti postihuje okolo 8 % dojčiat, cca 5 % malých detí a 2 až 4 % dospelých osôb. Navyše rok za rokom ňou trpí stále širšia skupina ľudí. Preto sa dnes pozrieme na to, prečo táto alergia vzniká a ako sa s ňou naučiť žiť.
Čo stojí za vznikom potravinovej alergie?
Na jej rozvoj má veľký vplyv aj genetická predispozícia: riziko jej prepuknutia u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov je až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, tak je toto riziko „iba“ 40 až 50 % a u detí, ktoré nemajú v rodine alergika je pravdepodobnosť len 20 až 30 %.
Ako vzniká potravinová alergia?
Po prvom vystavení sa organizmu voči alergénu, teda cudzorodej látke, na ktorú reaguje imunitný systém, dochádza k tzv. senzibilizácii. Ide o proces, pri ktorom sa tvoria špecifické IgE protilátky zamerané proti konkrétnej bielkovine z tej-ktorej potraviny. Jedným z cieľov senzibilizácie je to, aby si organizmus alergén „zapamätal“ pre budúcnosť.
Ak dôjde k opakovanému kontaktu imunitného systému s „dotyčným“ alergénom, dochádza k silnej a rýchlej reakcii. Hlavnú úlohu pri nej zohrávajú spomínané IgE protilátky spolupracujúce s tzv. žírnymi bunkami. Počas tejto skorej fázy alergickej reakcie uvoľnia žírne bunky mediátory (mediovať = riadiť) zápalu, a ten sa prejaví sčervenaním kože, opuchom, prípadne nadmernou tvorbou hlienu.
Potom nasleduje neskorá fáza alergickej reakcie, počas ktorej sú na miesto alergickej reakcie priťahované aj tzv. eozinofily, a tieto uvoľňujú ďalšie zápalové mediátory. Miera zvýšenia hladiny potravinovo-špecifických igE protilátok je pritom individuálna. U detí s vysokou reaktivitou IgE dôjde k výraznejším prejavom, naopak deti s nízkou reaktivitou IgE majú miernejšie a často len prechodné prejavy, z ktorých neskôr „vyrastú“.
Vplyv veku a citlivosti na potravinovú alergiu
Zatiaľ jediným účinným spôsobom prevencie a liečby potravinovej alergie je vyhýbať sa alergénom. Alergici majú rôznu citlivosť, niektorí reagujú už na mikrogramové stopové množstvo alergénov v potravinách, iní malé množstvá tolerujú a reagujú až na miligramové množstvo alergénu. Preto treba objaviť svoju hranicu tolerancie na jednotlivé alergény. Samozrejme experimentovať môžeme len s tými alergénmi, u ktorých vieme, že u nás nevyvolajú život ohrozujúcu anafylaktickú reakciu.
Ďalším aspektom je vek potenciálneho alergika. Na niektoré potraviny reagujú alergicky iba malé deti a naopak, s rastúcim vekom z niektorých alergizujúcich potravín deti „vyrastú“ a musia si dávať pozor na iné. Niekedy sa u potravinového alergika v staršom veku rozvinú aj iné druhy alergie.
Prikrmovanie malých detí a potravinová alergia
U malých detí by prvé nemliečne príkrmy mali byť jednozložkové (monokomponentné pyré). Nové potraviny majú pribúdať postupne: u rizikových detí (s pozitívnou rodinnou anamnézou) vždy po 1 až 3 týždňoch, u nerizikových detí po 3 až 4 dňoch.
K najčastejším príznakom potravinovej alergie u dojčaťa patria: hnačka, nafukovanie, bolesti bruška, svrbenie na koži alebo v okolí konečníka. Ak sa tieto príznaky prejavujú u dojčaťa a máte podozrenie na potravinovú alergiu, vynechajte podozrivú potravinu na 2 až 3 týždne, a potom ju skúste znovu zaradiť. Ak však bola reakcia až tak silná, že boli potrebné aj lieky, radšej už potravinu nepodávajte vôbec, alebo sa poraďte s vaším pediatrom alebo alergológom.
Potravinové alergie u dospelých
Ak je alergén potvrdený vyšetrením u imunológa, dôsledne ho zo stravy vynechajte (zistite si všetky potraviny, ktoré tento alergén obsahuje). Tiež sa poraďte s vaším alergológom, ktoré potraviny stačí tepelne upraviť – termolabilné alergény sa teplom rozložia a potraviny potom možno bezpečne konzumovať.
Tepelnou úpravou sa podarí zneškodniť aj väčšinu alergénov zodpovedných za skríženú alergiu peľ – potravina. Výnimkou sú petržlen, zeler, orechy, arašidy, ryby a niektoré koreniny – tieto potraviny vyvolávajú skrížené alergické reakcie častejšie ako potraviny s obsahom termolabilných alergénov.
Veďte si stravovací denník!
Pre určenie diagnózy potravinovej alergie je užitočné poznať čo najpodrobnejší opis príznakov po požití podozrivej potraviny. Preto odporúčame viesť stravovací denník, kde si zapíšete, ktoré potraviny ste jedli vy alebo vaše dieťa a aké po ňom nasledovali ťažkosti.
Ochorenia súvisiace s potravinovou alergiou
Zlý zdravotný stav nie je izolovaný proces, často ide o prepojenie viacerých chorobných procesov. Aj medzi potravinovou alergiou a inými chorobami existuje úzky vzťah. Potravinová alergia môže byť buď príčina, alebo naopak príznak zložitejšieho ochorenia, preto je dôležité na to myslieť pri určovaní správnej diagnózy. K najčastejším vzájomne previazaným chorobám patria:
abdominálna (brušná) bolesť
ekzém a ďalšie dermatitídy
reumatoidná artritída
hnačka
migréna
žihľavka a zvýšené svrbenie kože
osteoartritída
celiakia (neznášanlivosť lepku)
neznášanlivosť laktózy
častá nevoľnosť a nauzea v žalúdku
iné druhy alergií
astma
častá detská kolika