Hodnotenie finančného zdravia samospráv: Kleslo zadlženie, ale aj prebytky na bežných účtoch

Priemerné zadlženie miest dosiahlo najnižšiu hodnotu, odkedy INEKO zbiera údaje (od roku 2009), naopak zlou správou je, že prebytky na bežných účtoch boli tretie najnižšie (od roku 2006). Znamená to, že mestám ostáva stále menší priestor na investície. Žúp sa týkajú rovnaké zistenia, no navyše s ešte výraznejším zhoršením hospodárenia. Vo výsledku, finančné zdravie miest stagnuje, pri samosprávnych krajoch sa dokonca mierne zhoršilo. Napriek tomu je hospodárenie samospráv dlhodobo jedným z mála pevných pilierov štátu. Čo by dala za také hospodárenie centrálna vláda...

Mestá: Finančné zdravie

Priemerné skóre finančného zdravia za všetkých 141 miest na Slovensku dosiahlo hodnotu 4,26 z maximálnych 6,00, čo je o 0,01 bodu viac ako rok predtým. Keďže sa finančné zdravie miest zmenilo iba mierne, zaujímavé sú najmä protichodné javy, ku ktorým prišlo – pozitívny - pokles zadlženia a negatívny - zhoršenie bilancie bežného účtu. Obom sa podrobne venujeme nižšie. Celkovo platí, že mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálne skóre je približne 0,15 až 0,20 bodu pod hodnotením z uvedeného obdobia.

Spomedzi všetkých miest v SR získalo celkovo 33 miest hodnotenie „výborné finančné zdravie“ (skóre nad 5 bodov). To je mierne zhoršenie oproti roku 2023, keď sa takýmto hodnotením mohlo pochváliť 38 miest. Pokiaľ ide o individuálne výsledky, prvú priečku v aktuálnom rebríčku finančného zdravia obhájilo 7-tisícové mesto Krásno nad Kysucou (okres Čadca), ktoré dosiahlo 5,51 bodov. Nasledujú Nové Mesto nad Váhom (5,49), Tvrdošín a Dubnica nad Váhom (zhodne po 5,48) a Nová Baňa (5,45), ktorá je nováčikom v prvej pätici rebríčka. Oproti minulému roku prvú päticu opustil Svätý Jur, ktorý je aktuálne na 11. mieste. Významným pozitívnym skokanom rebríčka finančného zdravia je Liptovský Hrádok, ktorý sa z minuloročného 30. miesta posunul na 18. miesto. Spomedzi krajských miest získalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ iba mesto Trenčín.

Medziročne si najvýraznejšie zlepšili svoje finančné zdravie Nováky, Považská Bystrica (nárast skóre zhodne o +0,33 bodu) a mesto Vysoké Tatry (+0,23). Naopak, v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením si najviac pohoršili Veľký Šariš (-0,43), Liptovský Mikuláš (-0,33) a Vrútky (-0,26).

Pri 104 mestách evidujeme finančné zdravie ako „dobré“ (skóre medzi 4 a 5 bodmi). Hodnotenie medzi 3 a 4 bodmi, tzn. „dostatočné“ finančné zdravie, zaznamenali mestá Spišské Vlachy, Bratislava, Zlaté Moravce a Veľký Šariš, ktorý je najväčším negatívnym skokanom, keď medziročne stratil viac ako 0,4 bodu. Postavenie týchto miest v rebríčku signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti.

Hodnotenie finančného zdravia poskytuje komplexný pohľad na hospodárenie samospráv, ktoré inštitút INEKO zostavuje na základe vlastnej metodiky. Zahŕňa viaceré kľúčové parametre hospodárenia: celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a záväzky po lehote splatnosti.

Pri Bratislave sa jedná o agregovaný údaj za celé mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. Ak by doň nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, ktorá bola roky v nútenej správe a momentálne prechádza fázou tzv. konsolidácie pohľadávok, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme – zhruba na úrovni priemeru všetkých samospráv. Samotný bratislavský magistrát si medziročne mierne zlepšil finančné zdravie a pri porovnaní krajských miest prenechal koniec rebríčka Prešovu.

Mestá: Dlh a bilancia bežného účtu

Priemerné zadlženie miest kleslo druhý rok v rade. Počas minulého roka sa znížilo o viac ako desatinu, z 21,61 na 19,26 %. Mestá sa tak dostali na dosiaľ najnižšiu mieru zadlženia, odkedy INEKO zbiera tieto údaje (od roku 2009). K poklesu tohto pomerového ukazovateľa – dlh k bežným príjmom za predchádzajúci rok - však prišlo výlučne vďaka nárastu príjmov, ktorý bol ešte výraznejší ako nárast nominálneho dlhu v eurách. Nárast bežných príjmov (za rok 2023) súvisel s vysokou infláciou v danom období a zároveň s oživením ekonomiky po pandémii COVID-19.

Aj za rok 2024 platí, že žiadne mesto v SR neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka. Rovnako, nebol problém ani s prekročením dlhovej úrovne 50 % (1. sankčné pásmo dlhovej brzdy), preto žiadnemu mestu nevznikla povinnosť zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie.

Ku koncu roka 2024 mali podľa údajov MF SR najvyšší dlh v meste Veľký Šariš (47,2 %). Ďalšie v poradí zadlženosti sú Zlaté Moravce (38,6 %), Spišské Vlachy (38,4 %), Galanta (38,2 %), Gelnica a Bratislava (zhodne po 30,6 %). V prípade Bratislavy je reč o sumárnom údaji za magistrát aj mestské časti (30,6 % je agregovaná hodnota dlhu). Dlh samotného bratislavského magistrátu predstavoval 46,1 % a štatistiku vylepšilo započítanie (prevažne nižších) dlhov mestských častí, s výnimkou historicky vysoko zadlženého Devína (ktorého dlh stále prevyšuje 240 % jeho ročných príjmov).

O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedá aj bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov. Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na investície, údržbu a zveľaďovanie svojho majetku.

Sumárna bilancia bežných účtov všetkých miest dosiahla za minulý rok +5,31 %, čo je relevantné medziročné zhoršenie oproti hodnote +6,86 % z roku 2023. Na jednej strane, ide o lepšiu hodnotu ako v roku 2022, zároveň ale o druhú najhoršiu spomedzi uplynulých desiatich rokov a o tretiu najhoršiu od roku 2006. Hospodárenie miest je po kríze spojenej s COVID-om a infláciou naďalej pod tlakom, k čomu aktuálne prispieva konsolidácia, v rámci ktorej vláda prenáša konsolidačné úsilie aj na plecia samospráv (rizikom môže byť legislatívne obmedzenie príjmov samospráv). Mimo záberu tejto analýzy je otázka, či a v akej miere reagovali samosprávy na tieto krízy v podobe obmedzovania rozsahu a kvality poskytovaných verejných služieb.

V roku 2024 zaznamenalo kladnú bilanciu bežného účtu 134 zo 141 miest. Najvyšší prebytok dosiahli v meste Vysoké Tatry (+14,9 %), v Novom Meste nad Váhom (+12,8 %) a Brezne (+12,4 %). Naopak, najvyšší deficit mali vo Veľkom Mederi (-8,0 %), Hanušovciach nad Topľou (-1,5 %) a Hnúšti (-1,1 %). Deficit na bežnom účte je pritom jednoznačne nežiaducim javom. Aj podľa zákona majú byť bežné rozpočty schvaľované ako prebytkové alebo vyrovnané.

Samosprávy Bratislavy a Košíc

Špecifickým prípadom samospráv sú Bratislava a Košice, ktoré sú ako jediné mestá na Slovensku ďalej členené aj na samostatne hospodáriace mestské časti. Mnohé z týchto mestských častí majú desiatky tisíc obyvateľov, a preto je rovnako dôležité sledovať aj ich finančné zdravie. Navyše, Bratislava a Košice majú magistráty, ktoré sú vzhľadom na mestské časti ďalšími nezávislými samosprávami – pre zjednodušenie ich však zahŕňame s mestskými časťami do jedného porovnania.

V rámci Bratislavy dosiahli v roku 2023 najlepšie finančné zdravie mestské časti Devínska Nová Ves, Petržalka a Staré Mesto. Na opačnom konci evidujeme magistrát, Nové Mesto a najmä Devín, ktorý bol 18 rokov v režime nútenej správy.

V Košiciach získali najlepšie hodnotenie mestské časti Krásna, Myslava a Barca. Naopak, najnižšie skóre finančného zdravia evidujeme postupne pri Kavečanoch, Poľove a košickom magistráte.

VÚC: Samosprávne kraje si opäť pohoršili, ich finančné zdravie je najhoršie od roku 2016

Vyššie územné celky (VÚC) nedokázali v roku 2024 nadviazať na mierne zlepšenie finančného zdravia z roku 2023. Naopak, vrátili sa k negatívnemu trendu z rokov 2020 až 2022, kedy sa im výrazne zhoršilo finančné zdravie počas troch rokov v rade. Priemerné skóre VÚC vlani pokleslo o 0,03 bodu (z 4,36 na 4,33) a vo výsledku je najhoršie od roku 2016.

Došlo k tomu napriek poklesu dlhu. Prevážili totiž iné negatívne faktory – jednak sa výrazne zhoršila bilancia bežných účtov (teda priebežné hospodárenie) a tiež narástla dlhová služba a mierne aj záväzky po lehote splatnosti.

Žiadna spomedzi ôsmich žúp na Slovensku neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 % z bežných príjmov a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 %). Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2024 v Trenčianskom samosprávnom kraji (35,8 %). Naopak, najlepší stav zaznamenali v nitrianskej župe (6,1 %). Dlh dokázali v roku 2024 najviac znížiť v bratislavskom kraji, a to výrazne, o vyše 10 %-uálnych bodov.

Výrazne sa však zhoršil iný významný ukazovateľ hospodárenia – bilancia bežného účtu. Priemerný prebytok za všetky VÚC dosiahol +5,7 %, čo je, podobne ako pri dlhovej službe, najhorší výsledok za ostatných 10 rokov. Pre porovnanie, v roku 2023 bola priemerná bilancia +9,5 % a v roku 2018 až +14,8 %. Ide teda o výrazné zhoršenie situácie, ktoré sa v ďalšom období nevyhnutne prejaví poklesom investícií či zhoršením údržby majetku.

Pokiaľ ide o bilanciu bežného účtu, všetky župy dosiahli v roku 2024 kladné hodnoty, t.j. prebytky. Najlepšie hospodárila prešovská (+9,0 %), bratislavská (+8,4 %) a trnavská župa (+6,4 %), najhoršie banskobystrická (+3,7 %).

Vedúcu pozíciu vo finálnom hodnotení finančného zdravia obhájil Nitriansky samosprávny kraj so skóre 5,03 bodu. Na konci rebríčka finančného zdravia evidujeme košickú župu s hodnotením 4,20 bodu. Najviac si medziročne zlepšila skóre žilinská župa (o 0,17 bodu), vďaka čomu sa posunula zo siedmeho miesta na piate. Takmer všetky kraje vykazujú „dobré finančné zdravie“ (skóre medzi 4 a 5 bodmi). Nitrianska župa je ako jediná tesne nad 5-bodovou hranicou, čím dosiahla najvyššie celkové ohodnotenie finančného zdravia - samospráva s „výborným finančným zdravím“.

Viac informácií o metodike a kompletných výsledkoch hospodárenia všetkých samospráv, ako aj podrobné dáta o rozpočtoch a hospodárení ich podriadených organizácií nájdete na voľne prístupnom portáli:
hospodarenieobci.sk

Kompletné analýzy hospodárenia samospráv si môžete voľne stiahnuť tu:
Mestá: https://www.ineko.sk/file_download/1766
Župy: https://www.ineko.sk/file_download/1767

Dušan Zachar, INEKO

Projekt hodnotenia finančného zdravia samospráv a prevádzku portálu hospodarenieobci.sk podporuje spoločnosť PosAm, spol. s r. o.