Nezávislosť verejných inštitúcií zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane demokracie a je potrebná pre efektívnu kontrolu politikov. S cieľom poskytnúť zákonodarcom a exekutíve odporúčania ako nezávislosť a odbornosť inštitúcií posilniť zverejňuje INEKO už štvrté medziročné hodnotenie nezávislosti, odbornosti a otvorenosti verejných inštitúcií. V našej metodike skúmame mieru nezávislosti inštitúcií od výkonnej moci a politikov, organizačnú aj finančnú autonómnosť a odbornosť a otvorenosť prebiehajúcich výberových konaní na vedúce pozície pre 26 vybraných inštitúcií. Kompletné hodnotenie sme publikovali aj na samostatnom internetovom portáli.
Po štvrtýkrát sa na vrchole rebríčka ocitá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), Generálna prokuratúra (GP) a Ústavný súd (ÚS). Tieto inštitúcie sú jednoznačnými víťazmi v spôsobe obsadzovania a odvolávania čelných funkcionárov, suverenity organizácie, výšky platov a otvorenosti výberových konaní. Naopak, najhoršie hodnotenými zostávajú Slovenský pozemkový fond (SPF), Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) a Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Z legislatívneho hľadiska, ale aj z pohľadu praxe sú znepokojujúco nízko hodnotenými aj Protimonopolný úrad (PMÚ), Finančné riaditeľstvo (FR) či Slovenská informačná služba (SIS).
Na spodných priečkach sú najmä inštitúcie vedené výlučne jednou osobou, ktorá je dosadzovaná a odvolávaná monokraticky jedným štátnym orgánom – najmä ministrom alebo vládou a výber vedúceho funkcionára väčšinou prebieha za zatvorenými dverami. Silné prepojenie na vládu znamená aj zásahy do organizačnej štruktúry inštitúcií, obsadzovanie zástupcov šéfov či schvaľovanie štatútov.
Medzi naše odporúčania pre zákonodarcov patrí stanovenie lehoty povinnej politickej pasivity pred nástupom do funkcie na najmenej dva roky. Napriek chýbajúcej legislatíve sa minulý rok zdalo, že tento trend dosádzania politikov do vedúcich funkcií už skončil. Z pôvodných štyroch (guvernér NBS Peter Kažimír, sudcovia ÚS Jana Laššáková a Mojmír Mamojka a predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek) už zostali v kreslách len dvaja (Peter Kažimír a Jana Laššáková). Nepríjemným prekvapením je preto nová politická nominácia Jána Marosza do čela Slovenského pozemkového fondu.
Poradie | Celkové poradie Hodnotenia nezávislosti inštitúcií a transparentnosti výberových konaní | |
1 | Rada pre rozpočtovú zodpovednosť | 89% |
2 | Generálna prokuratúra | 80% |
3 | Ústavný súd | 76% |
4 | Národná banka Slovenska | 71% |
5 | Rozhlas a televízia Slovenska | 67% |
6 | Úrad pre reguláciu elektronických komunikačných a poštových služieb | 65% |
7 | Policajný zbor | 63% |
8 | Verejný ochranca práv | 60% |
9 | Úrad na ochranu osobných údajov | 59% |
10 | Úrad pre reguláciu sieťových odvetví | 59% |
11 | Najvyšší kontrolný úrad | 58% |
12 | Súdna rada | 57% |
13 | Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou | 57% |
14 | Úrad pre verejné obstarávanie | 56% |
15 | Rada pre vysielanie a retransmisiu | 54% |
16 | Ústav pamäti národa | 51% |
17 | Štatistický úrad | 49% |
18 | Úrad inšpekčnej služby | 49% |
19 | Protimonopolný úrad | 47% |
20 | Dopravný úrad | 46% |
21 | Národný bezpečnostný úrad | 45% |
22 | Finančné riaditeľstvo | 41% |
23 | Slovenská informačná služba | 39% |
24 | Slovenský pozemkový fond | 35% |
25 | Správa štátnych hmotných rezerv | 34% |
26 | Pôdohospodárska platobná agentúra | 25% |
(zdroj: INEKO)
Výberové konania na vedúce pozície
Najtransparentnejšími zostávajú konkurzy z dielne bývalého ministra financií Eduarda Hegera. Jedná sa o pozície predsedu RRZ a prezidenta Finančného riaditeľstva. Tretím je výberové konanie na post generálneho prokurátora, ktoré podliehalo veľkej verejnej kontrole. Pri mnohých inštitúciách však verejná kontrola, aj zákonná definícia priebehu výberového konania chýba. Vo väčšine prípadov si tak spôsob organizácie konkurzu na danú pozíciu určuje orgán zodpovedný za menovanie, voľbu či nomináciu.
Často absentuje aj stanovenie základných požiadaviek na kandidátov ako napríklad požiadavky praxe či znalosť cudzieho jazyka. V kombinácii s monokratickým rozhodovaním o nominantoch za zatvorenými dverami (napríklad pri vymenúvaní len príslušným ministrom) sa stáva pre verejnosť nemožné akokoľvek skontrolovať vhodnosť vybraného kandidáta. Takéto potenciálne politické alebo nekvalifikované nominácie nezávislosti a odbornosti inštitúcií nepomáhajú.
Oproti minuloročným výberovým konaniam, ktoré sme chválili (okrem spôsobu obsadenia postu predsedu Správy štátnych hmotných rezerv bez výberového konania), tento rok neprebehol žiaden konkurz úspešne a transparentne zároveň. Priamou nomináciou bola obsadená napríklad pozícia riaditeľa SIS či predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), zatiaľ čo na post policajného prezidenta a šéfa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS), kde sa podľa platnej legislatívy výberové konanie vyžaduje, boli nominanti dosadení len dočasne.
Kritiku si zaslúži politická nominácia ministra pôdohospodárstva do čela SPF. Okrem politickej minulosti a chýbajúcej kvalifikácie nového generálneho riaditeľa je potrebné ministrovi Samuelovi Vlčanovi vytknúť aj ignorovanie výsledkov výberového konania. Ján Marosz sa na ňom totiž nezúčastnil a bol dosadený po jeho zrušení. Podobne sa minister zachoval aj pri hľadaní nového šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Víťaza transparentného výberového konania odmietol vymenovať a namiesto vyhlásenia opakovaného konkurzu priamo dosadil Jozefa Kissa.
Aj preto vidíme v porovnaní s výberovými konaniami organizovanými minulý rok veľký pokles v kvalite a otvorenosti výberového procesu v roku 2021.
Otvorenosť a odbornosť výberových konaní organizovaných za novej vlády (2020 v. 2021) | |||
2020 | |||
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť | Predseda Ján Tóth | 18.9.2020 | 95,8% |
Finančné riaditeľstvo | Prezident Jiří Žežulka | 1.12.2020 | 79,2% |
Generálna prokuratúra | Generálny prokurátor Maroš Žilinka | 10.12.2020 | 72,9% |
Úrad pre reguláciu elektronických komunikačných a poštových služieb | Predseda Ivan Marták | 21.9.2020 | 64,6% |
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví | Predseda Andrej Juris | 9.7.2020 | 43,8% |
Súdna rada | Predseda Ján Mazák | 23.4.2020 | 29,2% |
Správa štátnych hmotných rezerv | Predseda Ján Rudolf | 14.5.2020 | 16,7% |
Priemerné hodnotenie za rok 2020 | 57,4% | ||
2021 | |||
Úrad na ochranu osobných údajov | Výberové konanie bolo zrušené |
| - |
Policajný zbor | Policajný prezident dočasne poverený výkonom Štefan Hamran | 20.9.2021 | - |
Úrad inšpekčnej služby | Riaditeľ dočasne poverený výkonom Peter Scholtz | 16.6.2021 | - |
Úrad pre dohľad and zdravotnou starostlivosťou | Predsedníčka Renáta Bláhová | 29.4.2021 | 29,2% |
Pôdohospodárska platobná agentúra | Generálny riaditeľ Jozef Kiss | 1.7.2021 | 16,7% |
Slovenská informačná služba | Riaditeľ Michal Aláč | 6.5.2021 | 16,7% |
Slovenský pozemkový fond | Generálny riaditeľ Ján Marosz | 15.10.2021 | 16,7% |
Priemerné hodnotenie za rok 2020 | 19.8% |
(zdroj: INEKO)
Platy sa výrazne nehýbali
Férové odmeňovanie vo vedúcich funkciách považujeme za kľúčové na zlepšovanie politickej nezávislosti inštitúcií, zníženie rizika korupcie a na zvýšenie atraktivity pre kvalifikovaných kandidátov. Priemerný zárobok na vedúcich pozíciách narástol na 6 849 EUR. Najvyššie platy vedúcich sme za rok 2020 zaznamenali v Národnej banke Slovenska, v Súdnej rade a na Ústavnom súde. Naopak, najmenej zarábali šéfovia Dopravného úradu, Protimonopolného úradu a Slovenského pozemkového fondu. Informácia o plate riaditeľa SIS nám po prvýkrát nebola sprístupnená a pozícia predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nebola v tom roku obsadená.
Poradie | PRIEMERNÝ HRUBÝ MESAČNÝ PRÍJEM NAJVYŠŠIE POSTAVENÉHO VEDÚCEHO ZAMESTNANCA | |
1 | Národná banka Slovenska* | 20 766 € |
2 | Súdna rada | 9 529 € |
3 | Ústavný súd | 9 395 € |
4 | Rozhlas a televízia Slovenska | 9 039 € |
5 | Najvyšší kontrolný úrad | 8 391 € |
6 | Generálna prokuratúra | 8 041 € |
7 | Rada pre rozpočtovú zodpovednosť | 7 692 € |
8 | Úrad pre ochranu osobných údajov | 7 454 € |
9 | Správa štátnych hmotných rezerv | 6 437 € |
10 | Finančné riaditeľstvo | 6 393 € |
11 | Úrad pre reguláciu sieťových odvetví | 6 252 € |
12 | Policajný zbor | 6 042 € |
13 | Verejný ochranca práv | 5 902 € |
14 | Úrad pre reguláciu elektronických komunikačných a poštových služieb | 5 429 € |
15 | Úrad inšpekčnej služby | 5 331 € |
16 | Národný bezpečnostný úrad | 5 046 € |
17 | Úrad pre verejné obstarávanie | 4 899 € |
18 | Pôdohospodárska platobná agentúra | 4 730 € |
19 | Štatistický úrad | 4 683 € |
20 | Rada pre vysielanie a retransmisiu | 4 427 € |
21 | Ústav pamäti národa | 4 368 € |
22 | Dopravný úrad | 3 527 € |
23 | Protimonopolný úrad | 3 276 € |
24 | Slovenský pozemkový fond | 2 893 € |
| Slovenská informačná služba** | |
| Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou*** |
|
* Výška platu guvernéra NBS je vyrátaná ako odhad hrubého príjmu na základe čistého mesačného príjmu zverejneného vo výročnej správe NBS ** SIS nezverejnila výšku platu riaditeľa *** Pozícia predsedu ÚDZS nebola obsadená |
(zdroj: INEKO)
Našim odporúčaním je popri atraktívnom nastavení platov aj ich naviazanie na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve, a to najmä na pozíciách, kde k týmto nárastom nemusí dôjsť kvôli zmrazovaniu platov v štátnej správe alebo kvôli nevôli vlády.
Poradie | Priemerný hrubý mesačný príjem členov rady | |
1 | Úrad pre reguláciu sieťových odvetví | 5 174 € |
2 | Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou | 1 665 € |
3 | Rozhlas a televízia Slovenska | 1 191 € |
4 | Úrad pre verejné obstarávanie | 1 000 € |
5 | Slovenský pozemkový fond | 759 € |
6 | Protimonopolný úrad | 440 € |
(zdroj: INEKO)
Pri platoch členov rád treba brať do úvahy, že nie všetky pozície sú na plný úväzok, ich zvyšovanie, resp. zvyšovanie odmien je napriek tomu žiaduce. V prípade PMÚ sa odmeny nezvýšili, a tak opäť nedosiahli ani výšku minimálnej mzdy (tá bola 580 EUR za rok 2020). Priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve (vo výške 1133 EUR za rok 2020) presiahli odmeny členov rád RTVS, ÚDZS a ÚRSO. Príjmy členov rady ÚRSO boli zároveň výrazne vyššie ako ostatné odmeny a medziročne sa zvýšili až o 1119 EUR.
Alžbeta Tibenská, INEKO
Podrobnejšie informácie o indexe nezávislosti, vrátane bodového hodnotenia jednotlivých orgánov, platové podmienky, ako aj zoznam odporúčaní INEKO na posilnenie nezávislosti a odbornosti inštitúcií a zvýšenie transparentnosti výberových konaní nájdete na portáli institucie.ineko.sk a v analýze.
· Hodnotenie odolnosti verejných inštitúcií voči zneužitiu – metodika
· Kompletné dáta ku hodnoteniu
Projekt, v ktorom INEKO monitoruje nezávislosť verejných inštitúcií a spôsob výberu a odvolávania čelných funkcionárov, podporuje v roku 2021 Nadácia Konrada Adenauera v Bratislave.
Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.