reklama

Blockchain v zdravotníctve

Aké sú možnosti využitia blockchainu v zdravotníctve - a prečo to nie je dátový všeliek?

Blockchain v zdravotníctve
Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Blockchain sa v posledných rokoch stal „buzzwordom“ predovšetkým vďaka popularite Bitcoinu a iných kryptomien. Napriek tomu, že je táto technológia dodnes využívaná primárne vo sfére alternatív k fiat peniazom, podľa poradenskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers môže mať blockchain ďaleko širšie využitie, vrátane aplikácie v zdravotníctve. Tento sektor čelí viacerým špecifickým výzvam, ktoré zahŕňajú napríklad vysoké požiadavky na bezpečnosť, súkromie a zdieľanie a správnosť dát. Súčasné postupy pritom nie vždy dokážu tieto očakávania naplniť. Už dnes však existujú prvé lastovičky využitia technológie blockchainu v tomto sektore, ktoré naznačujú, že blockchain má vďaka svojim vlastnostiam potenciál v niektorých oblastiach situáciu zlepšiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na začiatok je vhodné pre neoboznámených čitateľov stručne opísať fungovanie blockchainu. Ide o digitálnu decentralizovanú databázu (akúsi „účtovnú knihu“), ktorá existuje vo viacerých „uzloch“ počítačovej siete. V blockchaine sa, na rozdiel od typických databáz, ktoré ukladajú údaje do tabuliek, informácie zhromažďujú do blokov s určitou úložnou kapacitou. Po naplnení kapacity sa blok uzavrie a pripojí k predchádzajúcim blokom, v dôsledku čoho vzniká reťaz („blockchain“), ktorá zároveň vytvára určitú časovú os informácií. Postupné napájanie blokov zabezpečuje, že informácie raz zadané na blockchain nie je možné spätne meniť, čím sa predchádza manipulácií s dátami. Decentralizovaný charakter blockchainu (existencia naprieč počítačovou sieťou) navyše zabezpečuje dôveru všetkých aktérov bez potreby tretej strany.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj keď je blockchain stále novinkou, tieto charakteristiky môžu byť prísľubom pre zefektívnenie (globálneho) zdravotníctva. Podľa spoločnosti BIS Research by aplikácia blockchainu v zdravotníctve do roku 2025 mohla globálne ušetriť až 100 miliárd dolárov ročne na nákladoch spojených napríklad s IT, narušeniami ochrany zdravotných dát a falšovaním liekov (ktoré farmaceutické spoločnosti ročne stojí približne 200 miliárd dolárov).

Napríklad spomínané narúšanie ochrany zdravotných údajov je jedným z najvýznamnejších problémov, ktorému dnes zdravotnícke systémy čelia. Len v USA došlo medzi júlom 2021 a júnom 2022 k takmer 700 prípadom narušenia ochrany zdravotníckych dát. Problém je o to väčší, že narušenia často nie je jednoduché odhaliť – priemerný čas potrebný na odhalenie je vyše 200 dní. Technológia blockchainu však dáva nádej na zlepšenie situácie. Za cieľom zabezpečenia integrity (presnosti a konzistentnosti) dát vyvinula firma Guardtime takzvaný KSI Blockchain. Ten bol pôvodne vyvinutý a aplikovaný pre Estónsko čeliace kybernetickým útokom, kde dnes tvorí základ elektronického zdravotníckeho registra. V súčasnosti však tento produkt využíva aj napríklad NATO a Ministerstvo obrany USA. Výhodou použitia blockchainu je, že – vďaka vytváraniu vyššie spomínanej časovej osi dát – je každé narušenie okamžite viditeľné, a príslušné autority tak môžu rýchlejšie reagovať. Navyše takéto zabezpečenie integrity dát znižuje potrebu auditov a iných kontrol, v dôsledku čoho nepriamo vedie aj k finančným úsporám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším problémom, ktorý spomínal report spoločnosti BIS Research, a ku riešeniu ktorého môže blockchain prispieť, je rozmach falšovaných liekov. Odhaduje sa, že takéto „lieky“ tvoria 10 až 15 percent svetovej ponuky, pričom v rozvojových krajinách môžu tvoriť až 30 percent ponuky. Falzifikáty, ktoré v lepšom prípade len neriešia zdravotný problém a v tom horšom problém zhoršujú alebo vytvárajú nový, sa medzi originálne lieky dostávajú (okrem iného) následkom súčasného riadenia dodávateľského reťazca („supply chain management“). Ten totiž výrobcom a regulátorom neposkytuje dostatočný prehľad a kontrolu nad distribúciou liekov, a navyše nedokáže čeliť kybernetickým hrozbám. Riešenie tohto problému založené na technológií blockchainu však predstavila napríklad farmaceutická spoločnosť Zuellig Pharma. Ich aplikácia eZTracker ukladá na blockchain údaje o zásielke liekov v každom bode dodávateľského reťazca, od výrobcu až po spotrebiteľa. Nemožnosť meniť údaje nahrané na blockchain potom jednotlivým aktérom dovoľuje nielen identifikovať falzifikáty liekov, ale aj určiť, v ktorom bode sa do spotrebiteľského reťazca dostali. Počas pandémie koronavírusu spoločnosť Zuellig Pharma rozšírila použitie ich produktu aj na sledovanie vakcín, pričom sú na blockchain nahrávané aj údaje ako dátum exspirácie, resp. teplota počas prepravy a skladovania vakcín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V zdravotníctve sa teda využitie pre blockchain určite nájde. Avšak skôr než začneme navrhovať túto technológiu ako riešenie každého (technologického) problému, musíme si uvedomiť, čo blockchain dokáže, a čo nie. Áno, táto technológia odbúrava potrebu prítomnosti dôveryhodného aktéra, keďže vytvára decentralizovaný konsenzus medzi stranami, ktoré si navzájom nedôverujú. Líši sa tak od tradičných databáz, ktoré sú vybudované okolo určitých entít zabezpečujúcich dôveru v systéme. Ide však o dvojsečnú zbraň. Na blockchaine musí byť každá transakcia potvrdená „dôkazom práce“ vo forme riešenia zložitých matematických výkonov, čo môže viesť v porovnaní s centralizovanými riešeniami k väčším hardvérovým požiadavkám. Na tento problém upozorňovalo napríklad aj OECD, ktoré blockchain posúdilo ako „nevhodné na ukladanie veľkých objemov dát.“

Podobnú dualitu nájdeme pri spôsobe, akým sú dáta na blockchain ukladané. Na jednej strane informácie na blockchaine nie sú cenzúrovateľné. Na strane druhej je však vlastnosťou blockchainu aj relatívne ťažko dosiahnuteľná dôvernosť, keď každý uzol siete dokáže čítať všetky záznamy na blockchaine. Do istej miery je tento faktor možné adresovať vytvorením súkromného blockchainu, na ktorom bude autorita povoľovať vstup nových uzlov do systému. Takéto opatrenie však značne znižuje výhody plynúce z absencie mediátora.

V neposlednom rade je nevýhodou blockchainu – i keď potenciálne len dočasnou – nedostatočná „komodifikácia.“ Zatiaľ čo databázové riešenie založené na SQL je možné si na rozvinutom trhu zakúpiť, blockchainové riešenia musia pred dosiahnutím istých štandardov kvality prejsť ešte dlhú cestu.

Blockchain teda dokáže poskytnúť pridanú hodnotu, a to predovšetkým v situáciách, keď neexistuje dôveryhodný mediátor a/alebo vtedy, keď je potrebné mať transparentnú a nemennú databázu. Zakomponovať však blockchain do každého riešenia nedáva zmysel. Bude preto zaujímavé vidieť s akými konkrétnymi využitiami blockchainu firmy (nielen) v zdravotníctve prídu, prípadne sledovať, či firmy, ktoré už na túto technológiu vsadili, budú sláviť (dlhodobý) úspech.

Matej Bárta

INESS

INESS

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  224x

Cieľom INESS je rozšíriť všeobecné povedomie o spôsobe fungovania trhového mechanizmu, efektov štátnych zásahov a ich dopadov na spoločnosť a životy bežných ľudí. Medzi prioritné oblasti záujmu INESS patrí daňový a odvodový systém, zdravotníctvo, monetárna politika, problematika EÚ, regulácie a vlastnícke práva.iness.sk Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu