Tretia vláda Andreja Babiša u nás zatiaľ púta pozornosť najmä vďaka kontroverzným koaličným partnerom a politickým turbulenciám, ktoré sú z Česka počuť až za riekou Moravou. No kto sleduje dianie trochu hlbšie, všimol si nezvyčajný ruch na Ministerstve zdravotníctva. V Prahe sa nový minister zdravotníctva chystá vo veľkom reformovať.
Adam Vojtěch je vo veku 39 rokov minister zdravotníctva už štvrtýkrát – a tentoraz priniesol dlhý zoznam reforiem a tím ľudí, ktorý signalizuje, že ide o niečo viac ako povinné PR. Tajomníkom ministerstva a jeho pravou rukou sa stal Ladislav Švec – bývalý riaditeľ Kanceláře zdravotního pojištění, dlhoročný hlásateľ potreby systémových zmien, predseda spolku Zdravotnictví 2030+ a zakladateľ Platformy pro udržitelné zdravotnictví. Druhým tajomníkom je lekár Igor Karen, miestopredseda Společnosti všeobecného lékařství České lékařské společnosti Jana Evangelisty Purkyně. Má potvrdiť plán na výrazné posilnenie primárnej starostlivosti a úlohy všeobecných lekárov v systéme. Z prostredia medzinárodného korporátu prešiel na pozíciu riaditeľa sekcie zdravotnej starostlivosti Patrik Zachar, špecialista na riadenie zmien a transformačné stratégie.
Problémy a ich riešenia
České zdravotníctvo čelí rovnakým štrukturálnym problémom ako slovenské: neudržateľná nákladová trajektória, prebujnelá a neefektívne organizovaná lôžková sieť, zanedbávanie prevencie a primárnej starostlivosti, chronické podfinancovanie v niektorých segmentoch a slabé naviazanie úhrad na výkon a kvalitu. Ak sa však pozrieme na verejnú diskusiu o zdravotníctve v Česku, tá je otvorenejšia, hlbšia a nemá toľko dogiem ako slovenská. Oveľa viac sa v nej diskutujú systémové veci, ako je úloha konkurencie, rušenie lôžok, či tlak na kvalitu u poskytovateľov.
Ekonóm Aleš Rod, český ekonóm, riaditeľ Centra ekonomických a trhových analýz, bývalý člen NERV (Národní ekonomická rada vlády) a poradca Asociace soukromých poskytovatelů zdravotních služeb, koncom marca na pozvanie INESS vysvetlil, že stredobodom zmien má byť trojica princípov: súťaž, dáta a pacient. Tie vychádzajú nielen zo zverejnených zámerov ministerstva, ale aj zo stratégie Platformy pro udržitelné zdravotnictví, ktorú Ladislav Švec priniesol na ministerstvo.
Súťaž v českom kontexte znamená, že poisťovne musia aktívnejšie súperiť o pacienta, že nemocnice a lekári budú odmeňovaní aj za kvalitu, nielen za objem výkonov a znamená aj väčšiu úlohu zamestnávateľov v starostlivosti o zdravie zamestnancov.
Druhý pilier – dáta – je možno najhmatateľnejší a najrýchlejšie viditeľný. Začiatkom marca 2026 české ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Ústavom zdravotnických informací a statistiky zverejnilo bezprecedentný balík viac ako 50 dátových sád v ôsmich dimenziách. Tieto dáta umožňujú sledovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti až na úroveň jednotlivých obcí, porovnávať regionálne rozdiely, analyzovať výkony jednotlivých nemocníc či modelovať budúce potreby zdravotných služieb. Cieľom je zmeniť dohodovacie konania medzi poisťovňami a poskytovateľmi z rituálneho handrkovania na faktami podložený proces, v ktorom sa jasne pôjde za produkciou a kvalitou. Celý systém úhrad má byť orientovaný viac regionálne – tak, aby identifikoval a následne napĺňal potreby v konkrétnych regiónoch.
Tretí princíp – pacient v centre pozornosti – sa prejavuje v niekoľkých konkrétnych krokoch. Zavádzajú sa onkologickí koordinátori vo všetkých komplexných onkologických centrách, ktorí budú pacientov sprevádzať diagnostikou aj liečbou. Rozširujú sa kompetencie sestier a lekárnikov – sestry budú môcť vykonávať viac výkonov v primárnej starostlivosti vrátane delegovaných úloh od lekárov, lekárnici získajú oprávnenia na očkovanie a základné konzultácie. Rozbehnúť sa má masívna elektronizácia.
Aké sú Vojtěchove šance?
Načrtnuté reformy majú potenciál vyvolať odpor na rôznych úrovniach systému. Je preto namieste sa pýtať, akú šancu má nový minister na realizáciu svojich plánov?
Po prvých pár mesiacoch sa zdá, že jeho pozícia je silná. Po 14 rokoch vo funkcii bol koncom februára nečakane odvolaný riaditeľ najväčšej štátnej poisťovne VZP Zdeněk Kabátek, považovaný za jednu zo šedých eminencií českého zdravotníctva, ktorého nahradil jeho dovtedajší tajomník Ivan Duškov. Na konci marca parlament schválil presun 8 miliárd korún z VZP do menších zdravotných poisťovní. Zrušenie de facto špeciálneho postavenia VZP medzi českými poisťovňami bol jedným zo zámerov ministra a darí sa ho napĺňať. Vojtěch sa však netají tým, že väčšinu zmien chce stihnúť najneskôr v roku 2027. Napriek veku je politický veterán a rozumie, že reformy majú šancu len prvé dva roky po voľbách.
Napriek tomu – alebo skôr práve vďaka „politickému mysleniu“ – ostali niektoré tabu nedotknuté. Téma regulačných poplatkov je v českom zdravotníctve rovnako citlivá ako u nás – a minister sa rozhodol tento politický kapitál neminúť. Celá otázka reformy financovania, teda kde zobrať peniaze na starnúcu populáciu, zostáva odsunutá na bok. A pritom dáta, ktoré ministerstvo samo zverejnilo, sú alarmujúce: počet obyvateľov vo veku 80 a viac rokov vzrastie počas nasledujúcich pätnástich rokov viac než dvojnásobne, počet pacientov vyžadujúcich dlhodobú ošetrovateľskú starostlivosť môže stúpnuť z dnešných 550-tisíc na takmer 760-tisíc okolo roku 2040. Bez reformy financovania sú všetky ostatné zmeny len kozmetickými úpravami na tele systému, ktorý smeruje k neudržateľnosti.
Poučenie pre Slovensko
Česká reforma nás môže zaujímať z dvoch dôvodov. Po prvé ako inšpirácia – ak sa Vojtěchovi a Švecovi podarí ukotviť súťaž o kvalitu do systému tak, že ich bude ťažko odstrániť, bude to dôkaz, že reformovateľnosť verejného zdravotníctva nie je ilúzia. Po druhé ako procesný návod – treba mať pripravené reformy, treba mať pripravený tím, treba mať politicky krytý chrbát a treba začať šprintom.
Vnútorné nastavenie českého zdravotníctva má pri porovnaní so Slovenskom svoje odlišnosti. V systéme je viac peňazí aj viac ľudského kapitálu, podstatne väčšiu úlohu hrajú regióny (a miestni politici), súkromní investori tam majú väčšie príležitosti, zároveň je ale viditeľnejšia rola vrstvy „kmotrov“. No podobnosť je dostatočne silná na to, aby sme vývoj pozorne sledovali.
Samozrejme netreba mať pri tom nasadené ružové okuliare. České reformy môžu rýchlo naraziť z politického, aj praktického hľadiska. Kritici by mohli namietať, že Vojtěch mal (napriek pandémii) už dosť príležitostí reformovať. A hlavne - bez reformy financovania budú všetky systémové zmeny prinajlepšom len polovičné.
Na Slovensku medzitým čakáme na politickú konšteláciu, ktorá by umožnila podobný pokus. Reformy, o ktorých Češi hovoria – väčšia súťaž, odmena za kvalitu, transparentné dáta, systém postavený okolo pacienta – sú odpoveďou na reálne zlyhania systémov, ktoré dlhodobo odmeňujú náklady pred výsledkami a inštitúcie pred ľuďmi.
Martin Vlachynský
