Začalo sa to zahnutými banánmi, pokračovalo lištami s cookies a zákazmi žiaroviek a skončilo pri Akte o digitálnych službách. To, čo kedysi bývalo iba vtipom, má dnes po rokoch trpkú príchuť – Európa má skutočný problém s nadmernou byrokraciou.
Neodchádzajte! Viem, že toto tvrdenie už znie ako otravný refrén. O probléme s nadmernou reguláciou v EÚ hovoria všetci. Hovoria o ňom aj samotní euroúradníci. Analyzujú, diskutujú, kritizujú – a potom prichádzajú s riešeniami. Najneskôr od správ Draghiho a Letta sa zdá, že snahy EÚ obmedziť byrokraciu začínajú byť vážnejšie. REFIT, Omnibus a celá agenda „lepšej regulácie“ sa akoby pohli vpred vyšším tempom.
Napriek tomu si myslíme, že to stačiť nebude.
Európska kultúra tvorby politík vyzerá asi takto: najprv regulovať, potom nechať vyrásť. Máme priveľký strach nechať nový trh alebo sektor najskôr voľne vzniknúť a až potom uvažovať, či sú centralizované pravidlá zhora naozaj potrebné. Umelá inteligencia? Fintech? Vynáška na orbitu? Ako sa dá pohnúť ďalej, ak pravidlá najskôr nenastaví Komisia?
Na tejto kultúre žije administratívny ekosystém. Úradníci Komisie pripravujú nové regulácie ako svoju každodennú prácu. Ministri členských štátov využívajú Komisiu ako nástroj na presadzovanie domácich agend, na ktoré im ale doma chýba politický kapitál. Podnikatelia a spotrebitelia sú považovaní za neschopných regulovať vlastné správanie. Európa vníma samú seba ako kontinent malých, neposlušných detí, ktoré potrebujú prísne pravidlá.
Aktuálne snahy druhej Komisie Ursuly von der Leyen o lepšiu reguláciu nie sú žiadnou „motorovou pílou“. Napriek tomu už vyvolali krik medzi rôznymi záujmovými skupinami, ktoré ich považujú za príliš radikálne. Komisia s istou panikou v očiach tvrdí sprava aj zľava, že nechce dereguláciu – len zjednodušenie. Deregulácia je strašidelné slovo, špinavé slovo!
Prečo? Pretože znamená vzdať sa kontroly a priznať si, že nie každý problém potrebuje riešenie zhora. Znamená dôverovať trhu, jednotlivcom a zdravému rozumu viac ako direktívam.
Skutočná reforma si vyžaduje odvahu povedať: toto pravidlo vôbec nemal existovať. Nie: toto pravidlo zjednodušíme. Nie: toto pravidlo zlúčime s iným pravidlom. Ale: toto sme mali nechať na trh, na občanov, na zdravý rozum.
Európa si môže vybrať. Môže pokračovať v regulačnom maratóne s občasnými prestávkami na „zjednodušenie". Alebo môže začať serióznu debatu o tom, kde sú hranice európskej regulačnej kompetencie – a kde má sloboda prednosť pred poriadkom.
Ak vás táto téma zaujíma a chcete sa o nej porozprávať s ľuďmi, ktorí myslia podobne, príďte na Free Market Road Show: Regulačný detox. Podujatie je bezplatné a môžete sa registrovať tu:










