Pokrok, ktorý si zaslúži povolenie

V uplynulej dekáde sa využívanie doteraz tabuizovaných látok na medicínske účely znovu stáva legitímnou témou.

Pokrok, ktorý si zaslúži povolenie
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dobrý sluha, zlý pán. Toto príslovie, ktoré väčšina z nás pravdepodobne pozná v súvislosti s ohňom, naznačuje, že jedna a tá istá vec nám môže život výrazne zlepšiť ak ju máme pod kontrolou, ale môže ho výrazne zhoršiť, ak sa nám spod kontroly vymkne. Toto príslovie pritom nie je aplikovateľné len na oheň, vystihuje aj charakter niektorých zakázaných látok, napríklad psychedelík. Tieto látky, v dnešnej dobe zahrnuté do hromadnej skupiny označovanej ako „drogy,“ sú v súčasnosti vnímané práve ako zlý pán. Predovšetkým v akademickej obci sa však čoraz častejšie začínajú objavovať hlasy, ktoré tvrdia, že pri správnom prístupe majú psychedeliká potenciál byť dobrým sluhom pri riešení niektorých výziev, s ktorými sa ľudstvo v súčasnosti potýka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jedným z negatívnych trendov, ktorý totiž pozorujeme s nástupom modernity, je zvýšená miera psychických problémov, často predovšetkým medzi mladými ľuďmi. Situáciu ešte zhoršila dvojročná pandémia koronavírusu – napríklad Svetová zdravotnícka organizácia na začiatku marca 2022 hlásila 25% nárast globálneho výskytu depresie a úzkostí za prvý rok pandémie. Vzhľadom na rozšírenosť týchto zdravotných problémov (v roku 2017 malo nejakú poruchu duševného zdravia 10,7% svetovej populácie) a ich dopady na kvalitu života ľudí, je žiaduce, aby sme ako spoločnosť čo najrýchlejšie našli riešenie tejto situácie. Keďže liečba je do výraznej miery individuálna (tá istá liečba môže pomôcť jednému pacientovi, ale nemusí druhému), je potrebné okrem zdokonaľovania už existujúcich postupov prichádzať aj s novými. Táto potreba je o to intenzívnejšia, že viac ako jedna tretina pacientov trpiacich duševnými problémami nereaguje na v súčasnosti dostupnú liečbu.

SkryťVypnúť reklamu

Jedným z potenciálnych riešení pre ľudí s duševnou poruchou je práve zapojenie psychedelík do liečebného procesu. Psychedeliká sú látky ako napríklad MDMA, LSD alebo psilocybín, ktoré menia stav vedomia u ľudí, ktorí ich požijú. Či by tieto látky v spojení s psychoterapiou mohli liečiť psychické problémy v súčasnosti skúmajú vedci na niektorých z najprestížnejších vedeckých inštitúcií sveta. Príkladom je doktor David Erritzoe, klinický riaditeľ Centra pre psychedelický výskum na Imperical College London. Spolu so svojím tímom pracuje na výskume terapeutických účinkov psychedelík pri liečbe depresie a anorexie, a čoskoro plánuje začať aj s výskumom o potenciáli týchto látok pri liečbe obsedantno-kompulzívnej poruchy a chronickej bolesti. Erritzoe zdôrazňuje, že s konvenčnou liečbou nie je nič v neporiadku – problémom však je, že nedokáže pomôcť každému. Kombináciu psychedelík a terapie vníma ako možnosť pomôcť tým, ktorým súčasné postupy nepomáhajú.

SkryťVypnúť reklamu

Okrem Imperial College London prebieha výskum v oblasti liečebného potenciálu psychedelík aj na inštitúciách ako Harvard University, Yale University alebo Johns Hopkins University. Napríklad experiment vykonaný na Harvard University testoval vplyv MDMA na pacientov s ťažkou posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD). Účastníci experimentu absolvovali v rozpätí 3 mesiacov 3 sedenia, počas ktorých užili MDMA. Počas týchto sedení sa rozprávali s terapeutom, a medzi sedeniami mali terapie na týždennej báze. Dva mesiace po ukončení liečby prišlo ku klinicky významnému zníženiu diagnostického skóre u 88% účastníkov experimentu, a 67% respondentov už nespĺňalo podmienky na, aby im bolo diagnostikované PTSD.

SkryťVypnúť reklamu

Možno sa pýtate prečo teda psychedeliká už dávno nie sú bežne používaným liečebným postupom. V 30. a 40. rokoch minulého storočia bol výskum v oblasti terapeutických účinkov psychedelík na vzostupe. Toto obdobie však bolo nasledované postupnou stigmatizáciou látok ako LSD, psilocybín a MDMA. Treba priznať, že vo vtedajšej akademickej obci prebiehali aj experimenty, ktoré dnes môžeme označiť za metodologicky a eticky prinajmenšom pochybné. Avšak k stigmatizácii došlo aj vďaka mnohým udalostiam, ktoré s akademickým výskumom mali málo spoločného. Tieto faktory zahŕňali napríklad medializované prípady tzv. „bad trip-ov“ a psychóz spôsobených užívaním psychedelík (tieto prípady sa však nestali počas akademických výskumov), ale aj médiami ostro sledovaný prípad sekty Rodina amerického zločinca Charlesa Mansona, v rámci ktorej dochádzalo k požívaniu LSD. Postaveniu psychedelík v spoločnosti určite nepomohla ani epidémia „crack-u“ (formy kokaínu, teda stimulantu) v polovici 80. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických (USA). A keďže Zákon o kontrolovaných látkach z roku 1970 umiestnil viaceré psychedeliká do jednej kategórie spolu napríklad s heroínom, začali byť tieto látky vnímané výrazne negatívne.

 Silné nálady v spoločnosti sa skôr či neskôr nutne premietnu do činov politikov, a inak tomu nebolo ani v prípade psychedelík. V roku 1963 bola v USA prijatá prvá legislatíva, ktorá sprísnila podmienky výskumu v tejto oblasti. K ďalšiemu sprísňovaniu prišlo v roku 1970, keď bol prijatý už spomínaný Zákon o kontrolovaných látkach („Controlled Substances Act“). Aj keď ani táto legislatíva výskum psychedelík nezakázala, znovu došlo ku sprísneniu podmienok, za ktorých bolo možné výskum vykonávať. Kombinácia negatívneho vnímania spoločnosťou a prísnejšej legislatívy eventuálne viedla k úpadku výskumu v tejto oblasti nielen v USA, ale aj v Európe.

V uplynulej dekáde sa však využívanie doteraz tabuizovaných látok na medicínske účely znovu stáva legitímnou témou. Asi najvýraznejším príkladom medicínskeho využitia v minulosti stigmatizovanej látky, aj keď s iným využitím než v prípade psychedelík, je marihuana. V súčasnosti už viac než dve tretiny štátov v USA legalizovali využívanie marihuany pre medicínske účely (podľa doterajšieho výskumu ide napríklad o zmiernenie úzkostí, bolesti, epileptických záchvatov, alebo aj spomaľovanie rastu nádorov). Využívanie medicínskej marihuany je pritom podmienené predpisom od lekára, čím sa predchádza jej zneužívaniu. K povoleniu využívať marihuanu na medicínske účely došlo v roku 2018 aj v Spojenom kráľovstve. Prieskum z roku 2019 následne ukázal, že v Spojenom kráľovstve marihuanu pre zdravotné dôvody začalo užívať viac než milión ľudí.

Aj v Európskej únii (EÚ) sa psychedeliká opäť postupne dostávajú do politickej agendy, avšak ide o veľmi pomalý proces. Podľa asociácie PsychedelicsEUROPE, združujúcej výskumné centrá, mimovládne organizácie a súkromné spoločnosti, v súčasnosti chýba harmonizovaný regulačný rámec pre medicínske využitie psychedelík na úrovni EÚ. Táto situácia bráni nielen zdravotníckym pracovníkom a výskumníkom v efektívnom využívaní psychedelík, ale aj rozvoju priemyslu (či už vzniku firiem alebo príchodu zahraničných spoločností) v tejto oblasti. Tento názor zdieľa aj nezisková organizácia PAREA (Psychedelic Access and Research European Alliance), ktorá sa okrem vytvorenia regulačného rámca zasadzuje aj o:

  • Podporu výskumu financovaného EÚ v oblasti psychedelickej vedy

  • Vytvorenie spoľahlivých európskych psychoterapeutických noriem

  • Podporu politík založených na dôkazoch s cieľom katalyzovať psychedelické inovácie

  • Vypracovanie európskych noriem pre odbornú prípravu (zdravotníckych alebo paramedických pracovníkov) a infraštruktúru pre využitie psychedelík pri psychoterapií

Tieto opatrenia vníma PAREA ako nevyhnutné na naplnenia plného potenciálu psychedelík a umožnenie plošného prístupu k tomuto typu terapie pre pacientov, ktorí to potrebujú.

Podľa vedeckého výskumu, ktorý máme v súčasnosti k dispozícií, predstavujú psychedeliká nádej pre milióny ľudí trpiacich mentálnymi problémami a poruchami. Stigma, ktorá je s týmito látkami stále spojená, má pritom z veľkej časti kultúrno-historické korene, z ktorých mnohé už v súčasnosti nie sú relevantné. Dodatočné poznatky a výrazný metodologický a etický progres v oblasti vedy dnes vytvárajú prostredie pre využívanie týchto látok, v ktorom sú riziká do výraznej miery eliminované. V takejto situácií je prinajmenšom na zamyslenie, či by sme ako spoločnosť nemali zmeniť postoj ku využívaniu psychedelík v medicíne. Máme totiž možnosť pomôcť mnohým, ktorým sa v súčasnosti efektívnej liečby nedostáva.

Matej Bárta

https://zdravotnictvo.iness.sk/

INESS

INESS

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  123x

Cieľom INESS je rozšíriť všeobecné povedomie o spôsobe fungovania trhového mechanizmu, efektov štátnych zásahov a ich dopadov na spoločnosť a životy bežných ľudí. Medzi prioritné oblasti záujmu INESS patrí daňový a odvodový systém, zdravotníctvo, monetárna politika, problematika EÚ, regulácie a vlastnícke práva.iness.sk Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

56 článkov
SkryťZatvoriť reklamu