Koaličné krízy, s odstupom nejakých tých mesiacov, trvajú takmer nepretržite.
V ťažkých časoch covidových, vojnových a inflačných, dlhodobo deptajú spoločnosť.
Po vypovedaní koaličnej zmluvy stranou SaS, tu máme vlastne trojkoalíciu, ktorú, keď je najhoršie, podporujú kotlebovci.
SaS, o ktorej vieme, že je nespokojná, a jej poslanci frflú a snažia sa zbaviť politickej zodpovednosti tak, akoby nikdy neboli súčasťou vlády, hoci túto situáciu mali možnosť raz a navždy vyriešiť už minulý rok na jar, je aktuálne akousi súčasťou-nesúčasťou celej frašky.
Schovaná líderka strany Za ľudí, ktorá sa radšej nevyjadruje k tomuto chaosu, spokojný staviteľ bytov, ktorému sa síce zatiaľ nepodarilo postavať ani jeden, ale naďalej sa snaží byť ,,drahou nevestou“.
Samozrejme, 25 percentná tutovka, strana OĽANO. Tá naďalej žije v bludnej predstave svojej veľkosti, hoci jej utekajú poslanci, minister tiež zvažuje odchod, a reálne má dnes 5% voličov, ktorých možno potešila nejaká tá stovečka zo štátneho ,,atómového balíčka - stovka sem, stovka tam“, je ale, vyzerá to tak, celkom spokojná.
Od predsedu strany, Igora Matoviča, po rádových poslancov, cez jednotku na kandidátke, Máriu Šofranko, ktorá sa nejako vytratila z verejného politického života skôr, ako doňho vôbec vstúpila, až po premiéra Hegera.
Rovnakého premiéra, ktorý od apríla 2021 formálne riadi túto krajinu po tom, ako po dlhých obštrukciách, prevzal tento post po Igorovi Matovičovi.
Pod jeho vedením sme sem tam, naoko, aj fungovali, ako politicky stabilná krajina. Ako tak. Eduard Heger budil dojem, že naozaj chce Slovensko niekam posunúť a v niektorých veciach sa mu to aj darilo.
Jeho snaha o vytvorenie protikorupčného hnutia, sa mu naozaj upierať nedá.
V dôležitých otázkach ale nekoná, nechce konať, alebo vyčkáva, kým sa nevyriešia samé.
Po vlne kritiky, ktorá sa na neho vzniesla po tom, čo sa, ako vrcholový predstaviteľ Slovenskej republiky v marci nezúčastnil stretnutia v Kyjeve, neskôr situáciu zachránil. Na čas sme si mnohí mysleli, že naozaj sa možno z premiéra stáva premiér.
Aktuálne ale, keď je politická situácia na Slovensku v stave, keď SMER zbiera podpisy k referendu, sa jediný človek, ktorý by mohol zamiešať karty v tejto nestabilnej situácii dookola vyjadruje iba k protikorupčným kauzám.
Akoby mu ušlo, že tu máme ďalšiu, nie len z politických kríz. Zdravotníci sa vyhrážajú hromadnými výpoveďami, podpisy už zbierajú, sestry utekajú, keď môžu, budúca možná koalícia ostáva pre voličov otáznou.
A v tomto neporiadku sa pán premiér niekde stratil.
Točí sa okolo chýb Fica, akoby Slovensko nemalo aktuálne iné problémy.
Krúti sa a poukazuje na korupčné kauzy už rok a pól, akoby bola Slovenská republika nejakou mimovládnou organizáciou za boj proti nespravodlivosti.
Kedy sa už ale, ako premiér nás všetkých, rozmotá z klbka poukazovania na korupčné kauzy bývalých vlád a začne riešiť tú svoju vládu, vie len on sám.
Obávam sa ale, že ak vôbec tento deň príde, bude neskoro.