Dnes si to odniesli lekári. Tí, ktorých ste, ani nie dva roky dozadu prosili, aby sa zúčastnili jednej zbytočnej a predraženej ,,testovacej atómovky", ktorá v tej vašej hlave vznikla z večera do rána. A oni išli. Vynášali ste ich do neba a tlieskali im ako blázon v okienku, lebo ste dobre vedeli, že práve oni berú na seba zodpovednosť za chorých ľudí. Uplácali ste ich covidovým príplatkom, len aby ostali s pacientmi, lebo ste vedeli, že sa môžu kedykoľvek nakaziť aj oni, a povedzme si, boli nenahraditeľní. A aspoň to málo, čo, ktovie, či vôbec všetci dostali, aspoň trocha vykompenzovalo ich robotu.
Čím to je, že dnes už náš Rómeo ale na balkóniku netlieska? Naopak, s hrdosťou poukazujete na charakter nejakého človeka (mám pochybnosti, či ten príbeh nevznikol iba vo vašej hlave), ktorého meno nie ste ochotný ani zverejniť.
Ak by som aj pripustila, že je to čistá pravda, je mi zle z toho, že na základe charakteru jedného človeka, súdite zvyšok sveta.
Viete, ono sú napríklad aj politici, ktorí majú toľko sebareflexie, že vedia, čo slušnosť káže. Potom sú tu ale aj takí, ktorí sa, ako kliešte, držia svojich stoličiek, na úkor celej krajiny.
Tak je to s každým povolaním. Aj lekári sú ľudia rôzni.
Som PN. Poriadne naštvaná. Na ľudí, ako ste vy. Ktorí, keď nevedia presadiť svoju moc, očierňujú v spoločnosti každého, kto príde pod ruku.
Včera prezidentka, novinári, Sulík, Baťová, ... , dnes lekári.
Aj ja mám zlú skúsenosť s lekárom, ktorý môjmu dieťaťu bez všetkého dal sadru z ruky dole, ani len nepozrel rtg snímky. Museli sme ísť inde, kde spravili to, čo mali. Ešte sa mi aj ospravedlnili za chybný postup lekára z inej nemocnice, ktorého ani nepoznali. Nikto odo mňa nič nepýtal. Všetko vyriešili. Bez úplatku,
Mám aj ďalšiu skúsenosť z nemocnice. Aj z hospitalizácie, kde sa ku mne správali ako ku bábätku. V bavlnke. Spravili všetko, čo mali, myslím, že aj viac. Predstavte si, nikto NIČ za to nechcel, ani nežiadal. Žiadne peniaze.
Teraz chodím pravidelne na kontroly. Dosť často. Je to časovo náročné a už trocha aj otravné. Nie len pre mňa. Ale viete čo? Nikto, ani môj lekár, ani ostatní, mi ešte nedali nijakým spôsobom najavo, že ich otravujem, hoci ja sama by som sa už poslala kade ľahšie. Spolu s ostatnými pacientmi, ktorí tam tiež musia čakať, kradneme personálu obedňajšie prestávky.
Keď som to naposledy povedala sestričke, povedala mi len, že oni to takto neberú, že majú mať prestávku, a že robia aj počas nej, keď vidia, že to treba. Predstavte si, obálky ani tu nepýtali!
Ja keď ale vidím takéto primitívne statusy o tom, že niekto berie úplatky, je mi zle. Z toho, že namiesto vďaky tým, ktorí si svoju robotu robia tak, ako majú, ju iba týmto jediným príkladom totálne znevažujete.
Hanbím sa ako občianka, a zároveň ako pacientka, pretože obálku s peniazmi by som nikdy nikomu do vrecka nestrkala.
Čo je horšie, mám pocit, že vy ste ten, ktorý chcel tých lekárov uplatiť desaťtisícovými ,,obáločkami".
A pritom by im stačilo navýšiť mzdy aspoň na úroveň, aby nemuseli utekať.
Jednému sa ale teším. Že už viac s LOZ rokovať nebudete. Pretože nie je dobré, ak si niekto jednostaj presadzuje svoju moc a svoje, analytikmi nepodložené, nápady. Dlhodobo je to pre nás, ako spoločnosť, veľmi nebezpečné.
Zatiaľ ďakujem, že ste to dohnali až sem, a to, čo už dávno mohlo a aj malo byť vyriešené, aktuálne stresuje pacientov, ktorým sa rušia plánované operácie.
Mimochodom, čo ste to kedysi vykladali o tých neodvrátiteľných úmrtiach? Jáj, či to bolo tiež len tak?