Fakt!!! Celú cestu som nadávala. Na počasie, na galériu, na profesorku, na moje hlúpe topánky, ktoré mi, samozrejme, po prvých troch krokoch po chodníku premokli..... Absolútne vôbec som netušila na čo sa vôbec trepeme do tej galérie, keďže celá naša trieda (prepáčte, takmer celá) je dokonale pasívna k akémukoľvek druhu umenia...
Konečne sme prišli do tej galérie..obrazov tam bolo len tak pomenej, ale to, čo sa stalo potom, si zapamatám asi do konca môjho zvláštneho života....Usadili nás na stoličky, že nám príde ,,taký pán čo bol tri roky v Austrálii" urobiť prednášku o tom, čo tam zažil....
Keď sa pred nás postavil ten ,,pán, čo bol tri roky v Austrálii" som normálne myslela, že omdliem...On bol tak neskutočne super..a keby ste videli jeho topánky (škatuľkujem si mužov podľa toho,aké majú topánky--taká moja trošku úchylka :))..tak nádherného chlapa som asi v živote nevidela...
Prisahám, ja ani neviem , čo nám o Austrálii hovoril....
A ešte keď mi spolužiačka v strede prednášky povedala : ,,Ivi, k tebe by sa presne takýto chlap hodil! " dobre že som sa nerozosmiala na plné hrdlo na celú galériu....
Ja som sa FAKT zaľúbila....Aj keď jen platonicky, na moju chybu....
(dúfam len, že ma Róbertovi Ondovi neprezradíte :))
