Pousmiala som sa nad touto vetou plnou ironie a satiri a uvedomila som si, koľko je v nej pravdy... Totižto, keď niekam idem, a som si istá že nie som sama, sa musím podrobiť doslova krížovému výsluchu. Otázky typu: a kam ideš? a s kým ideš? a kedy sa vrátiš? a čo tam budeš robiť?.... sú u nás vždy naporiadku, keď sa niečo chystá. A ja, vo všetkej počestnosti, si chcem ísť len sadnúť niekam von s kamarátmi...
Horšie to je, keď ideme niekam na chatu. Vtedy sa v hlave mojej maminy prejrávajú doslova hororové príbehy a k otázkam už hore spomínaním sa pripoja aj varovania, že si mam dávať na seba pozor, pretože dnešný svet je veeeľmi nebezpečný, že sa nemám opiť alebo niečo horšie, a že sa mám vždy správať slušne, pretože ľudia si lepšie pamätajú to zlé....
-Viem, viem mami... Neboj sa...- tak takáto býva väčšinou moja odpoveď na jej dobre mienené rady :)
Možno si to ona neuvedomuje, ale viem, ako sa mám správať, viem čo mám robiť, veď ma niečo naučila...
A keď jej poviem, že nech sa o mňa nebojí a nech ide spokojne spať, zatvári sa mrzuto a aj tak viem, že spať nebude, pokým sa nevrátim a nezaľahnem do postele... Veď je to moja mamina a zvedavosť ktorou oplýva, mi robí v podstate radosť, aj keď sa tvárim, že ma s tým otravuje... Trošku zvláštny prejav záujmu, ale poteší :)
Veď čo by som bez nej robila...?!
