Keďže nie som mestské dieťa, tak som nútená za školou aj za prácou dochádzať. A to vám je len horor!!! Už je síce trošku lepšie, ale boli časy, kedy som vstávala ráno o piatej!! WA!..Teraz vstávam presne 05:48 ale aj to je pre môj organizmus priveľa...Keď sa zobudím, tak desať minút sedím na posteli ...a...nadávam..Nadávam na to, že aké je nespravodlivé, že moji spolužiaci sa ešte len otáčajú na druhý bok a ja už sedím v škole....Na Máriu Teréziu (či ako sa to volala), že vymslela povinnú školskú dochádzku...A na podobné, pre mnohých,hlúposti! Ale patrí to k môjmu rannému rituálu, potom si vymením knihy a bežím dole schodmi do kuchyne, kde si dam dva- tri poháre čistej vody, čo ma ako-tak preberie....Šesť hodín desť minút už vyletím z domu na vlakovú stanicu, vačšinou zamračená.... No spomeniem si na svoju nočnú košeľu a hneď mi je lepšie....
Neviem, ale mňa tešia niekedy banálne, ba až nepodstatné veci......Teší ma, keď moja orchidea phalenopsis pustí nový lístok, keď môj kocúr príde na raňajky alebo keď ma v noci nebolí zub...Každý z nás má iné hodnoty a každého teší niečo iné....Niekoho pravopis, niekoho nové auto.....
Som šťastná, ak sú ľudia okolo mňa šťastní... Som šťastnejšia, ak im k tomu môžem aj ja pomôcť.....
Buďme šťastní vo všetkých možných okamihoch.....Buďme šťastní, pretože nepoznám nič krajšie ako úsmev....
Želám všetkým krásny deň...Viem, nie vždy to je také jednoduché, ako to možno odo mňa vyznelo....Ale snažme sa.....Čo ja viem....Kúpte si napríklad nočnú košeľu, ktorá vám pri pohľade do zrkadla bude oznamovať GOOD MORNING.....
