Päť rokov bez Mariána Vargu

Keď odkaz zostáva a spojenie trvá...

Päť rokov bez Mariána Vargu
Albumy a hudobná tvorba Mariána Vargu. Zo zbierky autora. (Foto: Samuel Ivančák)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď som dnes, krátko pred oneskoreným obedom preladil rádio, z kratučkého šumu nenájdených rozhlasových staníc sa spoza striebornej čiarky na frekvenčnom číselníku ozvali akési známe tóny klavíra. V tej istej sekunde som vedel, že sú to jeho tóny. Tóny klavíra spod magických, proti všetkej konvencii uložených prstov na klaviatúre. Marián Varga. Počuť jeho magickú hudbu z Rádia Devín nie je nič nezvyčajné, no o tom, že dnešný Poludňajší koncert bol venovaný práve jemu, som, priznám sa, nevedel. Bola to profilová koláž vytvorená zo záznamov jeho klasickej tvorby v sólovom podaní alebo v spoločnosti Moyzesovho Kvarteta. O to viacej som vnikol do čara tej chvíle... To spoznanie ukrytého Mariána Vargu len spoza tých dvoch tónov potvrdilo iba to, že len tí najlepší hudobníci sú tak jedinečne, priamo a jasne definovateľní a spoznateľní aj z jediného tónu. A to najmä v prípade absolútne inštrumentálne očisteného hudobného prejavu. Ako v tomto prípade – klavíra. Tá zvláštna, intímna známosť musí byť však obojstranná. S hudbou Mariána Vargu sa poznáme absolútne, dôkladne, priam ako starí priatelia, ktorí však vždy na sebe objavujú čosi nové, doteraz nepoznané. Postupne odkrývam jej jednotlivé vrstvy a neprestáva ma to fascinovať. Čím viac sa do hudby Mariána Vargu ponáram, tým ju mám radšej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred tromi týždňami, keď moje kroky obkresľovali náhodné aj nenáhodné rozpálené ulice starej Bratislavy, na rohu Laurinskej som sa zastavil na obed v reštaurácii, kde kedysi sídlila predajňa hudobného vydavateľstvo Opus. Bol to obed, takpovediac ako doma, medzi svojimi. Steny podniku boli zdobené a ovešané fotografiami so samými známymi tvárami. Bez rozmýšľania som si sadol pod stenu, kde viseli fotografie starých Prúdov. Naokolo zo stien pozerali Janko Lehotský, Modus ale aj Lasica so Satinským a mnohí iní. Ako som sa rozhliadal, na poschodí som videl trochu vyčnievajúci koncertný plagát Prúdov spred pár rokov. Po vyrovnaní účtu som sa vydal bočným schodiskom hore. Zo stien ma cestou pozdravili Dežo Ursiny s Mekym Žbirkom. Spoza stolov, stoličiek a jedného vešiaku na mňa zo stien pozerali Marián Varga s Pavlom Hammelom. Spoluautori, ktorí boli tak rozdielni, až sa svojou rozmanitosťou dopĺňali, ako nikto iný.

SkryťVypnúť reklamu

Neboli to len obyčajné plagáty, priam barbarsky nalepené celou svojou plochou na hrboľatú omietku steny. Totiž konkrétne za týmto plagátom Mariána Vargu som putoval až do tejto chvíle. Ako zberateľ hudby vo všetkých jej možných aj nemožných podobách som si tento vzácny plagát vyhliadol už dávno. Azda po prvý raz som ho zbadal v knihe Petra Uličného, v ktorej spovedal Mariána Vargu o celej jeho dovtedajšej životnej púti hudbou. Ilustrovali ju fotografie z jeho pestrého života. Na jednej z nich sa Marián škerí sám sebe, práve na tomto konkrétnom plagáte vylepenom na stene vedľa neho.

Autorom pôvodnej fotografie je fenomenálny fotograf Karol Kállay. Pochádza zo samého začiatku 80-tych rokov, keď na plagáty, ktoré v tejto Opusáckej sérii vyšli, boli zvečnené všetky vtedajšie hviezdy slovenskej populárnej hudby. Na jednu z pôvodných fotografií Mariána Vargu z tejto série som narazil aj v jeho knihe s názvom Slováci. Pri jednej minuloročnej, novembrovej potulke burzou v Starej tržnici som touto mohutnou knihou listoval, kým z tej najpestrejšej série portrétov známych, neznámych a ešte neznámejších Slovákov na mňa nevypadli azda tie najsympatickejšie a známe tváre vážneho Petra Lipu, vysmiateho Pavla Hammela a trochu obyčajného Mariána Vargu. Vravím: trochu obyčajného. Takým však Marián bol. Najmä vždy svojim. V jeho pohľade je úplne všetko. Hĺbka jeho zvedavých očí, malého chlapca, ktorý skrotil svojich čertov a objavil pri tom krásu. No súčasne objavil aj radosť, smútok, a tiež vyčerpanie z mohutnej muzikantskej slávy. Neubralo mu to na sile, aby ešte väčšmi zvýraznil ľudskosť, čistotu a krásu... Skrátka, našiel som tam všetky emócie, ktoré dovtedy a potom vo svojej hudbe zakódoval, ukryl a zvečnil. Fascinovali ma a dodnes fascinujú. Je to portrét krásneho Človeka, ktorý vytvoril ešte čosi krajšie. Čosi, čo presahuje aj autora.

SkryťVypnúť reklamu

Na to neveľké poschodie reštaurácie dobehla mladá čašníčka, tá istá, ktorá mi asi pred pol hodinkou priniesla obed. „Prepáčte, ale sem zákazníci nemôžu...“ Odvetil som, že o chvíľku som preč, len som sa prišiel pozrieť na mojich starých známych. Ktovie, či pochopila, čo som mal na mysli. Možno jej to prišlo divné, možno trochu čudné či smiešne. Za to som si však myslel, že ani netuší, kto na ňu počas jej pracovných zmien po celý čas zo stien hľadí.

Pre niekoho neznámi, pre kohosi iného až bytostne významní ľudia... Marián Varga je pre mňa presne takým. Bytostne významným. Hoci sme sa stretnúť, bohužiaľ, nestihli, predsa len sme sa stretli. Stretli sme sa v jeho hudbe. A to je to najdôležitejšie.

SkryťVypnúť reklamu

Marián Varga objektívom Karola Kállaya.
Marián Varga objektívom Karola Kállaya. 
Samuel Ivančák

Samuel Ivančák

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  119x

22 ročný autor s celoživotnou láskou k hudbe a ambíciou stať sa súčasťou Slovenského rozhlasu. Blog je niekoľkoročným snažením autora o čo najlepšie sebavyjadrenie a prezentáciu jeho obľúbenej hudby a všetkého, čo s ňou súvisí, ale nielen to... Prispieva do hudobného časopisu Nový Populár. Zoznam autorových rubrík:  Z hudobného svetaZ archívov RTVSZo života

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

279 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
SkryťZatvoriť reklamu