Úvaha (nielen) o rozhlasových kvótach

V uplynulom týždni vzbudili vášne a búrlivé debaty kvóty pre rozhlasové vysielanie domácej tvorby. Predchádzal tomu návrh Ministerstva kultúry pre ich zrušenie s účinnosťou od apríla 2022.

Úvaha (nielen) o rozhlasových kvótach
(Zdroj: Foto: Samuel Ivančák)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

O tomto návrhu a kroku Ministerstva kultúry som sa dozvedel zo zverejnenej petície, ktorá vznikla v online priestore. Po oboznámení sa s jej zámerom a poslaním som ani chvíľu neváhal a podpísal ju. Ministerstvu kultúry bola doručená spoločne s vyše dvoma tisíckami podpisov. Medzičasom bol však návrh stiahnutý a súčasné právne nastavenie týchto kvót zostáva v nezmenenej podobe. Tu by som rovno mohol aj skončiť. Vec je uzavretá, ale nie tak celkom...

Tento zákon uvedený do platnosti v roku 2016 spočíva v povinnosti pre súkromné rádia vysielať minimálne 25% domácej tvorby. Väčšina argumentov smeruje ku kritike zasahovania štátu do súkromného podnikania a do vysielania súkromných rádií. Výsledky zavedenia týchto kvót pre rozhlasové vysielanie domácim tvorcom však určite pomohli. Čísla hovoria za všetko, totiž podľa štatistík SOZA boli tantiémy rozdelené slovenským autorom za použitie hudby v rozhlasovom vysielaní v rokoch 2017-2019 priemerne o 26% vyššie ako v trojročnom období pred zavedením kvót a oproti predchádzajúcim rokom bol počet odvysielaných slovenských diel o 120% vyšší.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V čom ale tkvie táto nepopulárnosť a odmietavý postoj k rozhlasovým kvótam? Ako výhradný poslucháč verejnoprávneho Slovenského rozhlasu sa pri súkromnom či komerčnom rozhlasovom vysielaní ocitám veľmi málo a, dovolím si doplniť - nedobrovoľne. Keď už však na to dôjde, všímam si, čo z neho prúdi a v konečnom dôsledku sa nepopulárnosti týchto rozhlasových kvót ani nečudujem. Dôvod je jasný, pretože ďalším z kritických argumentov kvót sú aj notoricky známe, opočúvané a donekonečna rotované skladby. Častokrát uvažujem nad hudobnou dramaturgiou jednotlivých súkromných rádií a som zhrozený z hudobného obsahu, až fatálnej úzkoprsosti výberu skladieb. Vždy som si myslel, že hudobný dramaturg je hudobným dramaturgom preto, že svojim hudobným rozhľadom a záberom vie poslucháčom ponúknuť čo najlepší výber, pokiaľ možno aj kvalitný. Z mojich skúseností príležitostného poslucháča komerčného vysielania mám však pocit skôr opačný.

Skryť Vypnúť reklamu

Pravdaže, uznávam, že komerčné vysielanie je preto komerčným, aby najmä prilákalo k jeho vysielaniu čo najväčšie publikum, aby skrátka naplnilo svoje poslanie. Takisto by som však mohol zaplniť tieto riadky aj tým, aké je komerčné vysielanie nevkusné už len tragickými prejavmi moderátorov, ale to sem nepatrí. Odmietavý postoj voči rozhlasovým kvótam takisto naznačuje aj čosi iné - odpor samotnej hudobnej dramaturgie k hraniu domácej tvorby. Ak by totiž táto ochota hrať domácu tvorbu jestvovala, spomínané kvóty by iste nevznikli.

Kam sme sa to vlastne dostali, že odmietame slovenskú tvorbu?! Kvóty na domácu tvorbu nie sú výnimkou ani v iných, pravda, kultúrne oveľa vyspelejších krajinách ako je Švédsko, Holandsko alebo Kanada a pochybujem, že v spoločnosti vzbudili také búrlivé ohlasy, ba až odpor a súčasne pochybujem o ich pokútnom obchádzaní - napríklad napĺňaní týchto kvót hraním domácich skladieb v najmenej počúvanom, nočnom čase, ako sa to deje v niektorých komerčných rádiách u nás. Mám dojem, že sa v tomto smere prejavuje aj jedna zo slovenských špecialít, a to absolútna ignorancia vlastnej kultúrnej identity a jej nespochybniteľného bohatstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Prichádza mi to ako začarovaný kruh, z ktorého je otázne, či je vôbec možné vykročiť. Sú tu kritizované rozhlasové kvóty, myslím si, v podstate s minimálnymi hodnotami pre ich napĺňanie, je kritizovaný hudobný obsah... a pritom akoby nebolo z čoho vyberať!? Domáca hudobná scéna je nesmierne bohatá a pestrá a najmä kvalitná. Hudobná dramaturgia súkromných rádií by konečne mohla vykročiť zo svojej úzkoprsosti a postupne zaradiť do vysielania aj iné domáce skladby a autorov, ktorí vo vysielaní absentujú. Súčasne si však myslím, že úzkoprsosť hudobnej dramaturgie súkromných rádií je natoľko veľká, že aj výber inej či menej známej skladby od roky rotovaného autora je krokom k tzv. alternatívnemu hudobnému obsahu, ktorý by bežný poslucháč odmietol. Pritom na samotného poslucháča, takpovediac na ten najdôležitejší element v tomto celom, a jeho rolu sa akoby celkom zabudlo, pritom v lete tohto roku si SOZA nechala urobiť prieskum od agentúry Focus, v ktorom 67% ľudí odpovedalo, že z desiatich hraných skladieb by malo aspoň päť pochádzať zo Slovenska.

Skryť Vypnúť reklamu

V konečnom dôsledku by mi to mohlo byť aj celkom jedno, pretože ako výhradný poslucháč vysielacích okruhov Slovenského rozhlasu, kde je domácej tvorbe venovaný nadštandardný čas, sa skutočne nemám na čo sťažovať. Záleží mi však na domácej tvorbe a jej podpore, som jej veľkým fanúšikom, a to vrátane populárnej hudby, ktorá v bežnom rozhlasovom vysielaní zaznieva najčastejšie, preto viem a myslím si, že zmena obohraných, notoricky známych skladieb je bezpodmienečne možná a iste by bola vítaná.

Je však o to viac zarážajúcejšie, že tento návrh na zrušenie kvót pre hranie domácej tvorby prišiel zo strany Ministerstva kultúry v čase, kedy, práve naopak by malo dôjsť k ešte navýšenej podpore domácich autorov, dajme tomu aj zvýšením kvót pre hranie domácej tvorby v rozhlasovom vysielaní. Pokiaľ však nedôjde k zmene myslenia na úrovni hudobných dramaturgií, bude to stále márne. Na číslach a štatistikách by sa vyššie kvóty iste prejavili, efekt by však bol nulový.

Foto: Samuel Ivančák
Foto: Samuel Ivančák 
Samuel Ivančák

Samuel Ivančák

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  67x

Blog venovaný predovšetkým milovanej hudbe a všetkému, čo je s ňou neodmysliteľne spojené. Zoznam autorových rubrík:  Z hudobného svetaZ archívov RTVSZo života

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu