ÚVOD: Rozhovor, ktorý to spustil
Nedávno som mal debatu s kolegom vývojárom. Spýtal som sa ho priamo: „Ako ti to ide? Stíhaš nasadiť tú novú appku do Vianoc?“
Pozrel na mňa, akoby som spadol z višne: „Bez šance. Máme Code Freeze. Keby sme to nasadili teraz, nestihli by sme vychytať chyby. A nikto nechce, aby nám systém padol cez sviatky.“
Vtedy mi to docvaklo. Má brutálnu pravdu. A neplatí to len o softvéri. Život je ako kódovanie. Niečo si naplánuješ, dlho na tom makáš, testuješ limity... ale musí prísť moment, kedy povieš STOP. Moment, kedy prestaneš pridávať nové funkcie a začneš stabilizovať systém.
Preto som tento týždeň stlačil "Enter" a odoslal svoj posledný kód v troch oblastiach života.
TRÉNING: Môj „Final Commit“
Vo štvrtok som vošiel do fitka s jasným cieľom: Ukončiť objemovku. Cítil som sa dobre, veril som si na nové PR (osobný rekord).
Prvý bol Floor Press. 100 kg? Ako papier. 120 kg? Dynamika tam bola. Naložil som 130 kg. Bol to boj od prvého momentu, ale vytlačil som to. Hlava chcela ísť ďalej, ale môj vnútorný systém hlásil: „Stačí. Toto bol tvoj Final Commit.“ Dôležité je vedieť, kedy prestať. Nejde o to sa zničiť, ide o efektivitu.
Pokračoval som tlakmi na šikmej lavičke. Chcel som 50 kg jednoručky, ale naše fitko má v stojane "dieru" – končí na 45-kách a potom skáče rovno na 55-ky. Čo urobí ITčkár? Nájde „patch“. Vzal som 2,5 kg kotúče a pripevnil ich gumičkami k činkám. Ak nemáš ideálne nástroje, musíš sa vynájsť.
Parťák Peter mi pomohol vyhodiť tie monštrá hore. Prvá, druhá, tretia... štvrtá išla hore očami. S rachotom som ich zhodil na zem. Dáta neklamali – mal som na to. Ale týmto buchnutím som zároveň uzavrel cyklus. Tréningový Code Freeze sa začal. Žiadne nové rekordy do konca roka. Len údržba.
VZDELÁVANIE: Stop novým funkciám
V zdravom tele, zdravý duch. Vo fitku trénujem svaly, v textoch trénujem hlavu. Práve som úspešne dokončil kurz copywritingu – štyri domáce úlohy, plný počet bodov. Hotovo. Odškrtnuté.
Logicky by som mal hneď skočiť na niečo ďalšie. Kúpil som si síce kurz o LinkedIn od kamaráta (pretože mu verím a viem, že je profík), ale tu platí prísne pravidlo: Jeden proces naraz.
Tomuto jednému kurzu venujem teraz 100 % pozornosti. A tam to končí. Tu zaťahujem ručnú brzdu pre čokoľvek iné. Kedysi som robil chybu, že som skákal z jedného nedokončeného kurzu na druhý. Výsledok? Chaos v hlave a nulový efekt. Teraz je môj systém jasný: Kým sa mi tento kurz nedostane pod kožu, do Vianoc sa nič nové „nenasádza“.
REALITA: Žltá kontrolka
Nehrám sa na superhrdinu. Nie som milionár ani mních v kláštore. Som chlap, čo robí v automobilke na tri zmeny. Viem, čo je to únava po nočnej. Keď prídem domov rozbitý, nebudem sa nútiť do maľovania bytu alebo písania esejí.
Na to netreba vysokú školu, stačí sedliacky rozum. Keď si unavený, je to ako keď ti v aute zasvieti žltá kontrolka: Doplniť palivo. Vtedy nepridávam plyn. Vtedy idem na pumpu (spánok, jedlo, ticho).
ZÁVER: Darujte si „Uptime“
V IT sa tomu hovorí Uptime – čas, kedy systém beží bez výpadkov. Stoici tomu hovorili Ataraxia – stav duševného pokoja, ktorým neotrasú vonkajšie okolnosti.
Vianoce nie sú o tom, či máte umyté okná a 12 druhov koláčov (to sú len externality). Sú o tom, či si zachováte chladnú hlavu (internalita).
Najväčší darček, ktorý môžete dať rodine, nie je drahý mobil. Je to váš osobný Uptime. To, že ste funkční, pokojní a prítomní.
Ja som svoj Code Freeze práve vyhlásil. A čo vy? Stále sa snažíte nasadiť nové funkcie na poslednú chvíľu?
