“Zvýšením priemerného platu lekára na 4 500 EUR získal pacient to, že ho bude mať kto liečiť, nie to, že liečba bude lepšia “. To je celé, nič antagonistické, nič útočné, nič zosmiešňujúce.
Tento krátky text vyvolal búrlivú diskusiu a jedným z diskutujúcich bol predseda LOZ MUDr. Peter Visolajský.
Tento článok by nikdy nevznikol, nebyť reakcie pána doktora Visolajského na názor iného diskutujúceho, taktiež vysokoškolsky vzdelaného, aj keď sa nejedná priamo o lekára. Budem ho citovať doslovne, aj s gramatickými chybami, nie preto, že by som chcel nedajbože zhadzovať pána doktora, ale preto aby som náhodou nezmenil zmysel toho, čo chcel pán doktor povedať. “ prosím vás, a ked sa vam nieco pokazí v práci co sa stane ? Mne zomrie clovek.. mne vôbec nezaujíma aky ma niekto plat a ani plat lekara, mna ako občana zaujíma aby pri mojej operacii alebo operacii mojej rodiny bol ten najlepsí lekár “ . Toľko slová pána doktora Visolajského. Nebudem sa venovať tomu, že vyzneli ako rúhavý výsmech iným vysokoškolským vzdelaniam, ako je vzdelanie medicínske.
Prečo si ale nerobím žiadne ilúzie o motivácii LOZ ? Z dvoch dôvodov. Zvýšenie platov lekárov sa nemôže odzrkadliť v zlepšenom fungovaní zdravotníckych zariadení preto, lebo pri nezmenených príjmoch zdravotníckych zariadení, ak bude zvýšený podiel nákladov na ich mzdy ( a to skokovite ) zostane logicky menej zdrojov na obnovu vnútorného zariadenia, samotných nemocníc, či nákup liekov. Nemocnice prestanú uhrádzať svoje záväzky voči jednotlivým dodávateľom, pravidelne platiť odvody, začnú sa teda zadlžovať stále viac a viac. Mne to tak vychádza.
Druhým dôvodom je zavedenie platového automatu, ktorý prirodzene podporuje priemernosť a zmenšuje pravdepodobnosť aby bol pri operácii pána doktora Visolajského, či jeho rodiny ten najlepší lekár. Odpracovanými rokmi sa totiž zvyšuje plat aj priemerným a podpriemerným lekárom, nielen tým najlepším, odmeňujeme teda dobu vykonávania lekárskej praxe, nie tú najvyššiu kvalitu. Nech sa prosím páni doktori neurazia, ale bolo by primitívnou a tuctovou lžou tvrdiť, že kvalita lekára s tridsaťročnou praxou musí byť automaticky vyššia, ako toho s desaťročnou praxou, ktorý ale na sebe tvrdo pracuje. Navýšenie platov lekárov nemalo byť teda plošné, ale malo byť naviazané na kvalitu.
Keďže nedošlo k dofinancovaniu ambulantného sektora , predpokladám že ambulantní lekári v dôchodkovom veku svoje ambulancie zavrú, čo bude mať prirodzene dôsledky v zhoršenej dostupnosti ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
