Vo večerných správach vidím vystupovať v parlamente škľabiaci sa emotikon pod menom Ľuboš Blaha, klasických rasistov a antisemitov blúzniacich o židoblobalistoch okolo Mariana Kotlebu, mám chuť revať oplzlé nadávky.
Venovať sa podrobne rehotajúcim sa cynikom ako Fico, Pellegríni, Matovič či Kollár by niekoľkokrát vyčerpalo celý priestor vymedzený pre tento text, takže pred krutou pravdou o nás voličoch aspoň v krátkosti.
Čo je spoločnou črtou týchto politikov a čo ich vynieslo na politický piedestál ? Neschopnosť cítiť hanbu. Hanba je spätnoväzobný regulačný systém, ktorý majú títo politici odstavený. Kto ho odstaví, môže povedať a robiť čo len chce. Ich základnou vlastnosťou je klamať kedykoľvek sa im to hodí a za akýchkoľvek okolností. A kam sú až schopní zájsť ?
Tam, kam im to dovolíme.
Nereprezentujú žiadne skutočné hodnoty, riadia sa zásadne prieskumami verejnej mienky, náladami a obavami voličov a následne nastavujú svoju politickú agendu. Vo fungujúcich demokraciách by nemali mať miesto vo vedení spoločnosti, čo však neplatí o našej gubernii. V parlamente mi pripomínajú skôr klbko hryzúcich sa potkanov ako ctených zákonodarcov. Tomu, kto im aj v nasledujúcich voľbách mieni dať svoj hlas, navrhujem rezignovať na svoje volebné právo a jednoducho si svoju volebnú povinnosť nesplniť.
Krutá pravda ? Aj keď miera frustrácie v spoločnosti je obrovská, plne si ju zaslúžime. Donekonečna sa nemôžeme vyhovárať že nás oklamali, keďže voľby zmenili na reality show. Že nastalo davové ohlupovanie, že doplácame na našu plebejskú minulosť, na historické hendikepy. Doplácame len a len na našu naivitu. Nedôverujeme autoritám, vedcom, elitám, ale pravdu hľadáme v konšpiráciách, dokonca neváhame prirovnať Židov prenasledovaných a vraždených nacistami počas holokaustu k osobám nezaočkovaným proti covid – 19. Vo všetkom vidíme mocenský konštrukt, sprisahanie a mocenské zámery.
Po roku 1989 sme implantovali do našich končín liberálnu demokraciu, „ vylepšili „ sme ju však našimi komplexami, rasizmom, homofóbiou,našou malosťou, až sme zistili , že nám vlastne vyhovuje viac autoritárske zriadenie. Prijali sme západné kresťanstvo namiesto Byzancie a pravoslávia a predsedom zákonodarného zboru je otec jedenástych detí s desiatimi ženami ( údaj platný k 1.10.2021 ) deformovaný a obmedzený svojou zásobou vyjadrovacích prostriedkov .
Ako vystúpiť a včas uniknúť z tohto bludného kruhu ? Vyjsť z domova starých istôt. Musíme si uvedomiť, že sme nielen divákmi tejto reality show, ale aj režisérmi, ktorí rozhodujú o hereckom obsadení. Odmietam sa stotožniť s tým že ako spoločnosť na viac nemáme. Rozhodnúť sa pre politické hnutie Progresívne Slovensko v žiadnom prípade nie je ohrozenie našich hodnôt , tradícií alebo viery.
Viac zo seba dokážeme vegenerovať, ak sa zbavíme svojich kultúrnych, náboženských, rasových a národnostných predsudkov, ktoré máme hlboko zakorenené.
Ak sa prestaneme primárne definovať etnicky, rasovo, nábožensky ako jediná vyvolená a nadradená skupina.
Ak sa prestaneme báť islamu, cudzincov, homosexuálne orientovaných žien a mužov.
Ak si dokážeme sadnúť za jeden stôl spoločne veriaci a ateista, homosexuál a heterosexuál, člen rómskej a nerómskej komunity, Slovák s Maďarom a nebudeme riešiť vieru, rasu, národnosť, či sexuálnu orientáciu, ale skutočné hodnoty, sociálnu spravodlivosť, vymožiteľnosť práva, zdravotníctvo, školstvo, kultúru, národné parky, či rovnosť životných šancí.
