Po dlhé storočia sme boli východným okrajom západného sveta, čo v nás vytvorilo nejaký komplex. Radi by sme patrili na Západ, ale historické závažie v podobe autoritárskeho pokušenia, ktoré je silnou súčasťou našej povahy nás po nasledujúcich voľbách môže po parlamentných voľbách stiahnuť do civilizačnej priepasti.
Vnímame politiku, teda aj parlamentné voľby prvou signálnou sústavou, preto volíme neohrozených alfa samcov , ktorí v civilizovanom svete vzbudzujú už len pocit trápnosti. Prevláda v nás idealizovaný a romantizujúci obraz, že nás ochránia pred EÚ, ktorej sa niektorí ľudia boja pre jej otvorenosť a stotožňujú si ju účelovo s migráciou, pred “ buzíkmi “ , pričom títo zbojnícki kapitáni ( Robert Fico ), mentálne teplákové súpravy ( Andrej Danko ), pouliční grázli ( igor Matovič ), či neonacistické prízraky ( Milan Uhrík ) nám ponúkajú len recyklované hodnoty zo začiatku minulého storočia – dedinský tupý mačizmus, uctievanie vodcu, či patetické vlastenectvo.
O pár dní sami rozhodneme, či sa vrátime do doby VHS pások, vojenských prehliadok, “ hrdinských úspechov, smelých plánov “ , na oslavu ktorých sa budeme znovu musieť učiť superlatívy , do doby v ktorej inštitúcie musia poslúchať mocných a tí sa nemusia zdržiavať právnym štátom, alebo si vyberieme rozumné a tolerantné vládnutie postavené na princípe univerzálnych západných hodnôt.
Nato aby ale nezvíťazila súdružská nostalgia za červeným impériom kosáka a kladiva založená na iracionálnej viere a reálnej nevedomosti, či nostalgia za exhumovaným prízrakom neonacizmu , nesmieme zostať pasívni a na svoje občianstvo rezignovať. Moderná demokracia nám dala podiel na politickom rozhodovaní, pretože naša skutočná sloboda, ktorá sa realizuje v politickom právnom prostredí, ktoré nám ju môže prakticky uprieť , je ohrozená. Poď voliť.
