reklama

Nedovoľme aby Fico, Pellegríni, Kotleba, Matovič a Kollár písali naše osudy

Z nejakej formálnej slušnosti  som zatiaľ nemienil Igora Matoviča zaradiť po boku takých politikov, akú sú Robert Fico, Peter Pellegíni, Boris Kollár a Marian Kotleba. Od tejto lacnej zdvorilej tolerancie som upustil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Upustil som po tom, čo sa tento pubescentný autoritár svojím slovníkom znížil na úroveň Ľuboša Blahu a vo svojich statusoch na facebooku dourážal publicistu Mariána Balásza a doktora Igora Bukovského. Nuž, komu nie je z hora dané v apotéke nekúpi.

V tomto texte nemienim venovať väčší priestor lúpežným rytierom Ficovho Smeru. Róbert Fico, napriek tomu že evidentne trpí syndrómom sebazbožnenia je dnes už len trpeným elementom. Ako bývalý komunista ( ak môže byť komunista bývalý ) prešiel notorickým negatívnym výberom komunistického režimu, ktorý trvalo likvidoval ľudí, ktorí by mohli byť prirodzenou morálnou autoritou a na vedúce miesta preferoval ľudí bezcharakterných, nie schopných, ale schopných všetkého, čoho sa Róbert Fico držal aj počas svojich vlád. Rozkradol a demontoval právny štát, za jeho vlád korupčné prostredie kvitlo vysoko nad európskym priemerom, proste „náš človek „.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Jeho klon Peter Pellegríni, majiteľ celej pravdy, ako ľavicový populista sebecky zneužíva hlasy starších ľudí bez akejkoľvek zodpovednosti za budúcnosť ďalších generácií mi pripomína skôr prvomájovú figúrku z dôb dávno minulých ako moderného politika.

 Nerobí mi neprekonateľné obtiaže napísať, že Marian Kotleba je nositeľom zatuchlého nacionalizmu a šovinizmu a namiesto myšlienok a vízií je nositeľom stupídnych fráz. Fundamentalista, ktorý dokáže osloviť určitý segment vystrašených . Ak však nenastane zmena v myslení nás občanov a teda aj voličov, môžu sa v budúcnosti do verejného priestoru ešte vo väčšej miere vtlačiť pohrobkovia komunistov, fašistov a dostať sa k moci pomocou demokratických mechanizmov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ak som sa po voľbách trochu nútil do optimistického pohľadu , že sme sa hádam odrazili od dna, Boris Kollár ma presvedčil že toto dno je bahnitejšie ako sa zdalo . Je veľmi ťažko písať o tomto politikovi ak nechcem byť cynickejší ako Dr. House. Niekedy, keď počúvam jeho prejavy nadobúdam dojem, že politika sa stala vedľajšou scénou bulvárnej zábavy. Pôsobí ako obohratá gramofónová platňa s odpoveďami na otázky včerajška. Tento zlotrilec, ktorý sa právom a morálkou nezdržiava vie, že každá jeho kauza bude zabudnutá pre ďalšiu kauzu až napokon vyšumí do stratena .Nedostatky v kultúre ústneho prejavu je to najmenšie čo sa tomuto človeku, ktorému je dobre v jeho jednoduchom obraze sveta dá vyčítať. Tento prvoplánový strelec jednoduchých odpovedí, ktorý vníma politiku konzumentsky kladie v prvom rade dôraz na materiálne zbohatnutie. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Igor Matovič je jedným z mojich povolebných bolestivých prekvapení.

 Podpora hodnôt pred parlamentnými voľbami zostala na úrovni rétoriky a okrem boja proti pandémii a korupcii ani viac ako pol roka po voľbách nevieme čo chce robiť. Záchranca neviest , ktorý sa stal predsedom vlády vďaka najefektívnejšej volebnej investícii, že si bol poplakať pred Počiatkovým domom v Cannes, ide rozdeľovať sedem miliárd eur z európskeho Fondu obnovy. Či už vo vláde, alebo v parlamente sa OLaNO vykryštalizovalo v lacný synkretizmus – duchovný guľáš, ktorý uvaril človek, ktorý nemá základný rešpekt k svedomiu a ľudskej dôstojnosti každého človeka, vrátane toho o ktorom si myslí že sa mýli. Nuž autorita politikov ide skoro vždy ruka v ruke s ich vzdelaním a kvalita politikov je silne ovplyvňovaná kvalitou práve tohto vzdelania ( však pán Boris Kollár ).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Aj keď viem že snaha po chemicky čistom politikovi je a bude vždy iluzórna, máme tu teda politika, ktorý by si oprávnene nárokoval na „ good like position „ v čase, keď sú nositelia skutočných hodnôt skôr fackovacími panákmi a sú rôznymi spôsobmi vytláčaní z verejného života ? Áno máme. Je to prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá v čase keď je imunitný systém spoločnosti ochromený, prezidentskému úradu vštepila zvláštny nimbus slušnosti a ľudskosti. Svoje poslanie chápe ako službu verejnosti a nie podnikateľský zámer. Dokáže kriticky, ale kultivovane komentovať verejný život aj keď väčšina mlčí, vyjadruje sa k spoločensko-politickým problémom pokiaľ má čo povedať a hovorí otvorene čo jej diktuje rozum a svedomie. Keďže s mocou zaobchádza asketicky a prezieravo, hlave štátu dôveruje skoro 70 % opýtaných. Ako jediný z troch najvyššie postavených ústavných činiteľov dokáže nielen kultivovať atmosféru doma, ale nás aj dôstojne reprezentovať v zahraničí. Keďže ale každý nositeľ takejto autority je projekčným plátnom nielen pozitívnych ideálov, ale tiež obrazu nepriateľa a daň za normálnosť je vysoká hlavne v dobe keď je ľudskosť chápaná ako handicap, nedovoľme aby ju naša prezidentka zaplatila.

 Čo môžeme urobiť my občania v čase, keď je kapitál iniciatívy už vzácny tovar a žijeme v dobe médiokracie, kde politikov vyrábajú médiá zaplavené kultúrou lacnej zábavy a mediálni opinion – mejkri, kde víťazí ten najfotogenickejší ? Napriek tomu že nepochybujem že základom demokratického systému sú politické strany, sú to občianske iniciatívy a občianska spoločnosť. Občianska spoločnosť, ktorá tvorí „sieť sprostredkovateľských štruktúr „ medzi občanmi a štátom síce neprinesie raj na zemi, ale demokracii pomôže. Keďže politické strany sú orgány v tele a občianska spoločnosť je krvným obehom, bez najrôznejších občianskych iniciatív, bez celospoločenskej diskusie a pokiaľ nebude prebiehať verená rozprava v týchto sprostredkovateľských štruktúrach, bude naďalej klesať úroveň a kvalita politických strán, aj keď sa nám zdá že už klesnúť nemá kam.

 A čo na úplný záver ? Hádam pozvanie k ďalšiemu textu, kde nazrieme za oponu všetkých ilúzií a ideologických schém a povieme si niečo o „ recyklovaných okresných autoritách „ , o ich účelovej koketérii s vládnymi stranami a o tom, že politické strany chápu užívateľsky – ako stánky s tovarom - ak nenakúpim v jednom, idem k ďalšiemu. 

Ivan Mlynár

Ivan Mlynár

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  242
  •  | 
  • Páči sa:  17 884x

Verím v pravdu a spravodlivosť, verím v potrebu zmeny v spravovaní našej spoločnosti Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu