Manipulatívny cynik a človek typický melodrámami do tej miery, že dosiahli inflačnú úroveň Róbert Fico, trápna napodobenina konzervatívca Boris Kollár, ktorého hnutie zo všetkého najviac evokuje Puzovho Krsného otca, táto celá oligarchická mafia má spoločného nepriateľa – policajného prezidenta Štefana Hamrana.
Toto samo o sebe by ešte nebolo tragédiou, ak by multiotecko nedržal v rukách dve najsilnejšie mocenské inštitúcie v štáte – spravodajskú službu a generálnu prokuratúru, na čele ktorej stojí človek, ktorý svojou cestou do Moskvy a pripomienkovaním medzinárodnej zmluvy Slovenskej republiky absolútne spochybnil zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska. Proste správny človek na čele prokuratúry, ktorej systém je dedičstvom stalinizmu a ktorá nie je schopná pretransformovať sa z monokratického modelu na model civilizovaný.
V tejto atmosfére a atmosfére niektorých netradičných postupov Úradu inšpekčnej služby MV SR, SIS a niektorých krajských prokuratúr pôsobí na najvyššej pozícii v rámci polície človek, ktorý vyvoláva obavu darebákov z prirodzenej právnej reakcie štátu na protiprávne konanie a podujal sa riešiť systémové problémy v rámci polície. Začal veľmi správne personálnymi opatreniami, pretože priebeh a úspech reformy závisí od toho, akí ľudia budú v riadiacich pozíciách v rámci PZ.
Kritikom Štefana Hamrana, že ku každému personálnemu opatreniu je potrebné mať dôvod odkazujem, že pre mňa medzi náležité dôvody patrí aj to, že niektorí policajní funkcionári použili políciu na zobchodovanie vlastných záujmov, na akejkoľvek úrovni im rozklad polície vyhovoval a podieľali sa na ňom, alebo ho len svojou nečinnosťou umožnili, pretože im dával recipročne benefity v nejakej forme a svoje poslanie pochopili iba ako svoj ekonomický priestor. Takíto ľudia nikdy nezmenia svoj prístup k vykonávaniu verejnej funkcie, nech sa tvária akokoľvek.
Som si istý, že policajný prezident tieto fakty, ako aj to, že nemožno zatratiť všetkých, ktorí neboli v polícii „ disidentmi „ pri personálnych opatreniach zohľadní.
