Zostrojil Robert Fico megastroj gigantickej politickej korupcie a prania špinavých peňazí, ktorý udržiaval pokope vagabudov z najvyšších poschodí polície a podnikateľského prostredia a pomocou ktorého okrádal a stále okráda nielen svojich voličov, ktorí mu delegovali moc viesť túto krajinu a zlepšovať ich život, ale nás všetkých ? Voliči Smeru, jeho skladu náhradných dielov Hlasu skutočné „tajomstvo“ nechcú vedieť. Svoju voľbu ospravedlňujú vcelku naľahko vyzbrojení slovným spojením „veď všetci kradnú“.
Keď Robert Fico v roku 1986 vstupoval do zločineckej organizácie – Komunistickej strany Slovenska, nebolo to preto, lebo chcel zveľaďovať svoju rodnú krajinu, slúžiť jej občanom, ale chcel vo svojich paprčiach držať moc, čo malo prinášať so sebou mnoho , mnoho, mnoho peňazí a iných materiálnych benefitov a služba občanom nie je na jeho vlastnom zozname ani dnes, nie je to dôvod prečo je stále v politike. Robert Fico už v roku 1999, kedy založil zločineckú skupinu zvanú Smer vlastnou hlavou ,vlastné svedomie zabalil do úhľadného balíčka a poslal poštou na dovolenku, ostatne ako všetci, ktorými sa obklopil. Tí čo sa odmietli zbaviť svojho svedomia, museli sa z blízkosti Fica porúčať, ako napríklad Marek Maďarič, Boris Zala. Rok 2006 bol rokom, kedy skúšobne pustil do prevádzky stroj politickej korupcie, zlé jazyky tvrdia, že spoločne so súkromnými podnikateľmi prisatými na naše spoločné peniaze, o ktoré nás v rôznych tendroch, zinscenovaných výberových konaniach okrádali a okrádajú do dnešného dňa. Asi by nikoho nemalo prekvapiť, že tento pekelný stroj mohol fungovať len za pomoci špičiek polície, prokuratúry, tých správnych sudcov, ktorých svedomie sa zahanbene schúlilo do kúta.
Rokmi sa vytvoril nepriestrelný systém vzájomne sa prelínajúcich špinavcov na tých najvyšších štátnych pozíciách vrátane vedenia polície a prokuratúry a niektorých sudcov, ktorí kryli podobných špinavcov o ktorých sa šepkalo, že svoje vily, haciendy na najvychytenejších destináciách sveta, miliónové autá, jachty majú za peniaze, za ktoré sa mali na Slovensku stavať diaľnice, nemocnice, opatrovateľské domovy, ktoré mali ísť do skvalitnenia školstva. Toto rozkrádanie by fungovalo naveky, keby nemalo jeden zádrhel – musel by naveky vládnuť Robert Fico.
Moji čitatelia vedia, že zdieľam liberálne hodnoty, ale uplakané liberálne obdobie mám za sebou, nemyslím si že nám každých päť minút niekto ubližuje, že je vo filme málo homosexuálov, nepatrím ani do partie, ktorá sa sťažuje, že v počítačovej hre zo stredovekej strednej Európy je málo černochov. Napriek tomu, že toto obdobie mám už dávno za sebou, som si istý, že štátnym zriadením budúcnosti je liberálna demokracia. Čo to má spoločné s dieťaťom Roberta Fica ? Čítajte ďalej. Napriek tomu, že vytvoril bezchybný politický korupčný megastroj, ktorý v rokoch 2012 až 2020 prinášali zločineckej družine miliardové lupy, stalo sa niečo, čo nemohol nikto ,hádam okrem Kočnera predpokladať – bol zavraždený novinár Ján Kuciak a jeho partnerka Martinka Kušnirová. Javil sa koniec Roberta Fica, už na svojich voličov nepôsobil autenticky, nefungoval mu ani obsah, ani forma, začali ho opúšťať jeho najvernejší a kto mal aspoň základné morálne kritériá, tak s človekom ako bol vtedy Robert Fico, nechcel mať spoločné. Dokonca aj rozmaznané pánča z Banskej Bystrice nechcelo mať nič spoločné s Ficovou ukričanou nenávisťou. Parlamentné voľby v roku 2020 vyhral sociopat z Trnavy, ktorý hneď potom, ako bol na seba vo svojej izbietke milý, s nadšením sa pustil do riadenia krajiny spoločne s prednovembrovým vexlákom. Po každom jeho nápade počas raňajok, sa spotený národ klepal ako osika a čakal, že sa znova stretne s tými svojim raňajkami. Počas covidu sa polovica národa donútila zapnúť playstation a prehnať v ňom niekomu guľku hlavou.. Alebo najradšej celý zásobník.
Paradoxom je, že Igor Matoviť najviac úžitku urobil v segmente, do ktorého vôbec nezasahoval, nechal voľne pracovať políciu, hlavne jej prezidiálnu zložku NAKA, ale aj ÚŠP. Rád sa síce pochválil ich výsledkami, ale do práce im nezasahoval. Svet, ktorý sme žili v rokoch 2020 až 2023 do parlamentných volieb nám priniesol zaujímavý paradox - spoločnosť viedol z pozície ministerského predsedu bezcharakterný sociopat a z pozície ministra vnútra neviditeľný minister, ale my sme smerovali k slobode. Dúfam že čitateľ ocení, že si dávam pozor aby som neupadol do moralizujúceho klišé. Zmeny boli rýchle, po nástupe nového vedenia polície pod vedením Štefana Hamrana, Branka Kissa, Damiána Imreho a Ľubomíra Daňka , boli obvinené predchádzajúce špičky polície, vrátane troch prezidentov – Lučanského, Gašpara a Kovaříka, pričom prví dvaja boli vzatí spoločne s inými vysokopostavenými funkcionármi do vyšetrovacej väzby. Ak súdy týchto ľudí vzali do vyšetrovacej väzby, zároveň skonštatovali, že skutky, ktoré sa im kladú za vinu sú trestnými činmi a spáchali ich práve títo obvinení. Do vyšetrovacej väzby sa dostali ale aj iní parasti s úplne rovnakým hodnotovým znamienkom ako napríklad Tibor Gašpar ktorý svoju vinu popiera a tým popiera existenciu Fico kurupčného syna– obaja riaditelia SIS, obvinený bol riaditeľ NBÚ. ktorí využili, že mocenský kartel otvoril dokorán vráta ku korupcii . Verili sme, že skončila doba, kedy skutočnú moc v našom štáte prevzali mafiánske, kriminálne živly, ktoré si politikov len prenajímajú k uskutočneniu svojich cieľov. Mnohí sa k svojim protiprávnym konaniam doznali a trest vykonali.
Po parlamentných voľbách 2023 v nás zostala len horká pachuť totálnej skepsy. Voľby vyhrala zločinecká banda Smeru a zostavila vládu so svojim skladom náhradný ch dielov Hlasom a tiktokáčmi pýšiacimi sa národnými farbami, pričom hnedá im pristane najlepšie. Pred súdom v kauze „Očistec“ však napriek tomu stojí zločinecká skupina, na vrchole ktorej stojí bývalý policajný prezident Tibor Gašpar a podnikateľ Norbert Bodor a nižšie policajné funkcionárske figúrky, ktoré zapredali policajnú uniformu za judášsky groš. Tibor Gašpar sa snaží nadobudnúť dojem, že je v pohode, psychika je však vrtošivá vec. Snaží sa ju ukočírovať, ale začína sa chovať ako kretén, pretože si uvedomuje, že najhodnotnejší kapitál – svoju povesť, si už dávno prešustroval. Už je len smeráckou karikatúrou policajného prezidenta spred dvadsiatych rokov. Jedným z najpodstatnejších dôkazov je výpoveď spolupracujúceho obžalovaného Bernarda Slobodníka. Vypovedá hádam k dvadsiatim skutkom, pričom niektoré sa stali pred dvadsiatimi rokmi. Bernard Slobodník sa dožil obdobia svojho života, kedy jeden deň všetky bunky fungujú perfektne, aby na druhý deň títo mikromudrci povedali – zariaď sa bez nás. Je komicky zjednodušenou predstavou, že niekto môže desaťkrát vypovedať asi k dvadsiatim skutkom, ktoré sa naviac stali v priebehu desiatich rokov úplne rovnako. Aj advokát pán Para sa o tom o pár rokov presvedčí, že práve to, že Bernard Slobodník nevypovedá do bodky rovnako je dôkazom, že hovorí pravdu. Takže páni advokáti Para a spol., je komické ak sa pri najmenšej odchýlke vo výpovedi Bernarda Slobodníka tvárite, ž Bin Ládin nie je mŕtvy a vy ste práve odhalili tajomstvo stráženejšie, než jeho dnešný úkryt. Nedá mi nespomenúť obžalovaného Norberta Bodora. Pri výpovedi Bernarda Slobodníka má tak zarputile sústredený výraz v tvári , akoby pomocou kladky vyťahoval polku Titaniku zo samotného dna Atlantického oceánu, pričom som presvedčený, že jeho myseľ je hermeticky uzavretá novým myšlienkam, názorom, faktom, poznatkom.
Ak som v tomto článku povedal, že som na úseku vyšetrovania pracoval viac ako 28. rokov, pochopili ste, že patrím k vyšetrovateľským trilobitom a môj dátum narodenia ma často tlačí do spomienok, avšak čím ďalej častejšie do situácií, ktoré pre mňa vzrušujúce a nové nijak nie sú.
Tento článok píšem z dvoch dôvodov. Prvým je upozorniť tento národ, že je príliš skromný na pravdu. My voliči nie sme žiadnymi čiernymi pasažiermi a musíme sa pravdy dožadovať všetkými možnými právnymi prostriedkami. Neviem ako skončí pojednávanie trestnej veci zv. „Očistec“, ale aj keby boli všetci za výdatnej pomoci Fica, Suska, Paru, Lindnera a čojaviem koho ešte oslobodení v plnom rozsahu, už došlo k oddeleniu zrna od pliev a Gašpar st. a spol. do konca svojho života zostanú medzi plevami.
Druhým dôvodom sú Štefan Hamran,Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin Milan Sabota, Branislav Dunčko,Róbert Magula, Ladislav Kotek, Juraj Svitok, Miroslav Chudý,Ľubomír Daňko,Branko Kiss, Damián Imre. Jozef Lutter, advokát Peter Kubina, prokurátori bývalého ÚŠP ichal Šurek, Matúš Harkabus, Ján Šanta Daniel Lipšic – hanlivých slov netreba, len potlesk a obdiv.
