Skutočne múdrych, chytrých a tých mentálne nie veľmi svižných, tých , ktorých si raz za štyri roky ako občania volíme prostredníctvom parlamentných , alebo prezidentských volieb aby rozhodovali akým smerom, ako nenávidím toto slovíčko, sa bude naša krajina uberať, delím na dve skupiny – na politikov a skutočných štátnikov.
Aký je rozdiel medzi týmito dvomi skupinami ? Sila štátnika je v tom, že pomenuje aj také javy spoločnosti s ktorými väčšina spoločnosti momentálne nesúhlasí, pozerá sa viac do hĺbky ako politik a nezníži sa aby kopíroval väčšinový názor.
Podľa mňa je jediným skutočným štátnikom na našej politickej scéne prezidentka Zuzana Čaputová. Prečo je tomu tak ? Zrejme preto, lebo pre nás občanov je dnes prijateľné také správanie politikov, aké sme pred tromi desaťročiami netolerovali.
Ak Zuzana Čaputová reprezentuje kultúru empatie, spolupráce, umiernenosti, súcitu, amikácie, dobrovoľnej pomoci slabším, chorým, alebo menej úspešným, bezradným, rešpektuje inakosť menšín, druhý breh reprezentujú hlavne Igor Matovič a Róbert Fico. Tieto temné postavy našej politiky vyznávajú hodnoty kalkulu, cielenej manipulácie voličov, pričom pre Fica je dlhodobo silný sentiment k prednovembrovému režimu .
Pokiaľ prezidentka každým svojim krokom vytvára tlak na zvyšovanie etických štandardov, čo by mohlo viesť k zlepšeniu súčasného stavu, pri tlačovkách Fica a Matoviča je človek na pochybách, či je to krajný prejav zdravého človeka, alebo už patologický prejav.
Prototyp ľudsky autentického štátnika znamená pre týchto politických egocentrikov, pre ktorých je príznačná neutíchajúca závislosť od svojho sebaprezentovania existenčné ohrozenie, preto že ich dvojitú morálku pri vzájomnom porovnaní vyzlieka donaha. Preto majú prepracovaný systém ako účinne vykresliť štátnika prostredníctvom mediálych lynčov. Vo verejnom segmente nakydať na neho čo najviac špiny, šírenie podpásových lží, prezidentka by mohla o tom rozprávať, už bola všeličím. Od tvrdenia Fica, že je ovládaná americkou ambasádou, po tvrdenie Matoviča že jej nezáleží na zdraví a životoch ľudí ( to nikomu, kto odmieta súhlasiť s jeho šialenými nápadmi ). Preto slúži ku cti pani prezidentky, že sa napriek všetkému rozhodla vstúpiť do do tohto vulgárneho ringu plného hrubokožích narcisov.
A prečo kráľovstvo plebejské ? Ako národ si nesieme z minulosti ťažký batoh svojich obmedzení . Vždy sme boli národom poddaných, ako jediný národ v rámci V4 sme nemali svoji kráľov a mená našej šľachty zneli podozrivo po maďarsky. Možno preto si stále a furt v parlamentných voľbách volíme nie skutočných štátnikov, ale dobyvateľov, ktorí rabujú štátnu kasu a tvária sa začudovane ak má niekto voči tomu námietky, veď predsa vyhrali voľby a je to ich právo.
S pani prezidentkou Zuzanou Čaputovou je toto bremeno o niečo znesiteľnejšie.