Moje učiteľské a pedagogické vzory a ikony. Násile a represálie voči im i mne!

Písmo: A- | A+

Dnes v noci či skôr nad ránom, po polnočnom vzhliadnutí filmu z produkcie Columbia Picture na AMC s názvom Hříšna úča - v hlavnej úlohe vyzývavej učiteľky s Cameron  Diaz, ma napadlo - charakterizuj svojich pedagógov v duchu názvu.

Teda, v zmysle titulku článku. Tu sú stručné výsledky:

1960 - som žiakom veľkej triedy materskej škôlky v rodných Krompachoch, ktorá funguje dodnes v pôvodnej budove s veľkou záhradou a dvorom. Rýchlo si obľúbim trojicu pedagogičiek MŠ. Získavam ich dôveru a zahajujem svoju "umeleckú" púť. Krompašským mamičkám spievam do mestského rozhlasu k MDŽ pieseň - Letí, letí pesnička. Mám za sebou premiéru a prvý verejný úspech v rodnom meste. Vďaka paniam učiteľkám a riaditeľke MŠ. Naučili ma aj verejne vystupovať. Ďakujem Vám.

1961/62 - začínam pôsobenie v ZŠ na ulici Mikuláša Šprinca oproti rímsko-katolícemu kostolu v Krompachoch. Triednou učiteľkou je moja krstná mama a mamina sestra p. M. Jendruchová. Dostávam do žiackej knižky od nej prvú poznámku. Za sťahovanie bielych punčošiek hrobárovej dcére - spolužiačke, ktorá opakovala prvý ročník - M. Nevečeralovej. Dostávam sa v zime do situácie, kedy sa podo mnou prelomil ľad pri parku na Slovinskom potoku. Vznikla diera a ja som sa na jej okraji zachytil o školskú aktovku, ktorú som nosil na chrbte. Vyprostil som sa naľakaný a prežil som. Spomínam aj na boje so susednou triedou starších druhákov. Často nám cez prestávky chlapci druháci vtrhli do triedy a mastili nás ako žito. No, v triede sme mali aj spolužiaka Róma - Kalmána. Ten prišiel na vyučovanie hádam dva razy za mesiac. Vtedy sme kontrovali druhákom. Vtrhli sme im do triedy s vodcom Kalmánom, ktorý už osem krát prepadol a končil práve ZŠ, hoci iba v prvom ročníku a preto v našej triede... Len sme mu prstom ukázali na agresora a ihneď ho zmaľoval. No válčili sme poctivo celý školský rok. Márne boli pokusy moje krstnej A TRIEDNEJ UČITEĽKY uzmieriť nás. Jej láskavý prístup k nám mi trvalo utkvel v pamäti.

1963/64 - už vtedy na školách kvitlo šikanovanie, preto uvediem konkrétny príklad nań; mali sme staršieho spolužiaka, ktorého volali Pyži. Priezviskom Debrecéni zo Starej maše - dodnes časti Krompách. Boxoval. Za chutnú desiatu, ktorú mi mama starostlivo pripravila a ktorú Pyži ihneď cestou do školy idúc skonzumoval - mi robil služby. Stačilo aby som mu ukázal kto ma nabli, šikanoval či zadieral - a Pyži mu venoval boxérsku nakladačku s upozornením, že som jeho kámoš, a mal som pokoj od šikany Pyži;uznával heslo : Slováka do vaka, Čecha do mecha a mech do vody. už vtedy bol za rozdelenie Československa; dožill sa i reálneho - politikmi násilníkmi - Vl.Mečiarom a V. Klausom. Po tridsiatich rokoch od roku 1963, kedy čistil - skoro ako Lojzo Čistič , tiež rodák od nás;

1968/70 - dobrým vzorom pre nás bol pán telocvikár Horváth, ktorý formoval náš pozitívny vzťah k športu, získal si nás mimoriadnou ústretovosťou a dôverou v nás mládencov. Požičiaval nám cez víkendy kľúče od nového pavilónu veľkej telocvične ZŠ na Maurerovej ulici. A tu sa pravidelne odohrávali basketbalové, volejbalové, minifutbalolvé, tenisové, stolnotenisové a iné v súboje a zápasy chlapcov z Maurerky a z pár okolitých ulíc Krompách. Viete si to predstaviť v súčasných troch desaťročiach trhovej ekonomiky. Zadarmo priestory telocvične s teplými sprchami v šatniach... S náradím, náčiním a športovou výbavou. Práve tak sa buduje vzťah k športu pre všetky deti a mládež. Bez rozdielu - či sú z chudobnej,či bohatej RODINY. Jednoducho PROSOCIÁLNE! A zmysel pre prosociálnu službu mládeži nám prejavoval pán učiteľ Horváth. Nemali sme žiaden čas na experimentovanie S FAJČENÍM, ALKOHOLOM ČI NEBODAJ S DROGAMI a INÝMI NÁVYKOVÝMI LÁTKAMI napr. s kávičkárením... Pretekal som aj za atletický oddiel Tatran Spišská Nová Ves a reprezentoval na celoštátnom finále v Banskej Bystrici spolu, o.i. - aj s expremiérom SR - Mikulášom Dzurindom; vo vrhu guľou, hode diskom a chôdzi na 3 km; vďaka prístupu pána učiteľa Horvátha.

1969/70 -pani učiteľka Šusteková; objavila moje divadelné vlohy, nacvičila s nami - členmi ochotníckeho divadla v Krompachoch Andersenovu rozprávku - Snehová kráľovná. Pridelila mi rolu zlého radcu hraného v čiernej peleríne a s vysokým čiernym cylindrom na hlave a zlatým lorňonom na nose. Razom mi pridala dobrých 30-40 rokov k mojim štrnástim. Postúpili sme až na celoslovenské kolo súťaže - na Prehliadku ochotníckych divadiel. Cenu za najlepší mládežnícky herecký výkon získala spolužiačka Vierka Ďuricová za rolu poľovníka. Mne sa ocenenie neušlo, pretože porota predpokladala, že patrím do rozhodne staršej vekovej kategórie skúsených hercov a tu sa ceny neudeľovali... Tak mi to interpretovala naša režisérka - pani učiteľka Šusteková, po akte uďeľovania ocenení mladým hercom. Keď členom poroty po akte udeľovania cien vysvetlila, že zlého radcu presvedčivo zahral 14-ročný chalan (porotu som výkonom presvedčil, že ide o vekovo starého kumštíra!) - chytali sa za hlavy, že som ostal bez ocenenia...; nie najšťastnejšia bola moja divadelná ochotnícka premiéra vo veku 14 rokov; no, pani učiteľka ma nadchla aj pre divadlo; Vďaka.

1970 - 1974 Gymnázium J. Barča-Ivana Krompachy

profesor Ivan Kuchár, RIP.; očaril ma svojim pedagogickým majstrovstvom natoľko. že už po dvoch rokoch gymnaziálnych štúdii som cítil a vedel, že pravdepodobne celý svoj aktívny život strávim v škole. Podporoval moje recitačné vlohy. Akceptoval, že som sa na Hviezdoslavovom Kubíne prezentoval naozaj originálne - básňou americkáho básnika - Robinsona Jeffersa - Sen o mieri. A postúpil som so spolužiačkou Vierkou Bauerovou, ktorá súťažila v prednese prózy, do okresného kola súťaže konaného v Spišskom Podhradí. Získal som tretie, či druhé miesto a pekný umelecký diplom. Potešilo ma to. I profesora slovenčiny a dejepisu - pána Ivana Kuchára. Jeho manželka Mária, rodená Petrušová - bola elegantná kočka a učila jazyk ruský. Pravidelne som reprezentoval aj na Olympiáde ruského jazyka a na Puškinovom pamätníku. Raz aj a okresnom kole s básňou Slovakija, kedy vyhral okres SNV - expremiér Miki Dzurinda. Najlepčie mi ide dodnes báseň: Ó - Volga a rád mám poéziu K. Simonova; - piesne - Žuravli, Podmoskovnije večera, Stenka Razin, Guľal po Urale Čapajev-geroj a hymnická - Strana ogromnaja. Milujem ruské byliny, Krylovove bájky a rozprávky, vrátane kreslených... Aj hra na gitare ruského K. Kryla ma uchvátila a motivovala. Vdaka M. Kuchárovej i otcovi Štefanovi, ktorý vyučoval ruský jazyk a robil, o.i. tlmočníka riaditeľom podniku SEZ Krompachy. Manželia Kuchárovci nám študentom zabezpečili aj dvojtýždennú výmennú exkurziu do rodiska velikána ruskej literatúry - Leva Nikolajeviča Tolstoja v Jasnej Poľane. Navštívili sme aj Tulu ( vojnový film Ruskoje pole), Moskvu ( balet Lebedinoje ózero i mauzóleum a kremeľský múr i Chrám Vasilija Blazeného a Tretiakovsku galériu, TV vežu Ostankino i Výstavu úspechov národného hospodárstva VDNCH) i Kalugu - stredisko kozmonautiky. Kde na brehu rieky som skoro utopil svoj vzor - profesora Kuchára. Keď sme sa dohodli na súboji-podhladinovom zápasení v hlbokej časti rieky. Večer po mojom víťaznom zápasení mi Mária hlkoko prehovorila do duše a hanbil som sa ako pes. Skrotol som okamžite. Ivanovi K. som sa odvďačil za hrubosť vystupovaním v recitačnom pásme k výročia Krompaškej vzbury - Hornád sa búril ako čas, s ktorým sme prešli celý Spiš. Môj vzor - profesor I. Kuchár ho režíroval.

Ivan Kuchár ma hlboko oslovil už ako žiaka ZŠ, keď v roku 1968 viedol ako zástupca riaditeľa gymnázia a SVŠ prvomájový sprievod študentov s baníckymi helmami na hlavách požičanými z neďalekých Železorudných baní Slovinky. Protestovali pred HLAVNOU TRIBÚNOU KOMUNISTOV A ODBOJÁROV ! Nadšene revali: "Dajte nám na výučbe prilby na hlavy, alebo opravte padajúce omietky vo vnútri budovy SVŠ-ky!!!" Bolo to po prechode servilných alegorických vozov z vidieka. Z okolitých dedín a ich poľhohospodárskyh drustiev- JRD, alebo ŠM... A smelý zástupca RŠ - Ivan Kuchár definitívne skončil ako zástupca svoju profesiovú kariéru a mocní komunisti a partizáni za SNP - ho degradovali za profesora, ktorým zostal až do svojho dôchodku v 80-tych rokoch.

Na konci pedagogickej kariéra už výlučne na Gymnáziu Júliusa Barča-Ivana v obnovenej budove pri Slovinskom potok a pod pahorkom Fuksíbeľ ho menovali za predsedu maturitnej komisie na strednej škole so študijnými odbormi a maturitami. Ako vždy bol prísny, objektívny a spravodlivý chlapík. A po maturitách, ho vo WC v Košiciach vystihla a prepadla -pravdepodobne najatá neúspešnými študentmi na maturite maskovaná banda chuligánov a dobila ho skoro na smrť. Dlhodobo maródoval po zdravotnej ujme násilným prepadom košických chuligánov Pznám ich násilné praktiky. Z byasketbalovej súťaže starších dorastencov bývalého Východoslovenského kraja. Hrali sme s Košičanmi v ich Športovej hale blízko reštaurácie Ponorka, kde sme mali objednanú po zápase večeru. Sedeli sme rozptýlení pri viacerých stoloch. Zrazu do Ponorky vtrhla početné banda chuligánov a zaútočila fyzicky na stôl hráčov našej prvej päťky s trénerom, lebo si ich najlepšie zafixovala. Fasovali poriadne aj za náš celý tím. My, sediaci pri iných dvoch stoloch sme sa v priebehu bitky dostali po jednom-dvoch pred Ponorku. A peši za sneženia sme svorne utekali až do Ťahanoviec, kde sme stihli osobný vlak do Krompách. Pre objektívnosť dodávam, že bol to dôsledok inzultácie ich pivota v prvom zápase v Krompachoch našim fanúšikom J. Moskvikom.. Videl som na vlastné oči jeho dobre mierený úder na solar pivota po zápase. Ten padol ako podťatý na zem a spoluhráči ho dlho oživovali... Aj taká násilná bola naša krajská súťaž v basketbale. Košičania nám iba vrátili požičané... No, vráťme sa k môjmu vzoru číslo jeden doteraz Profesor Ivan Kuchár mal záver pedagogickej kariéry násilný " jak lusk". V dôchodku už zosnul, no manželka Mária K. žije v Krompachoch - dodnes. Pozdravujeme sa navzájom cez môjho otca Štefana.

Profesor francúzštiny Krnáč+; dobromyseľný, sslušný a poctivý starý pán pred, pár rokov pred dôchodkom, ktorý úspešne absolvoval parížsku Sorboňskú univerzitu ako aj Veronika Remišová; prišiel ny gymko vyučovať zo Svidníka, kde v rokoch 1968/69 robill riaditeľa Vojenského múzea, preto sme ho volali Sorbonár.. Riaditeľm gymnázia bol od roku 1970 - Štefan Mikuláš Gojda, ktorý prišiel za RŠ z postu rečisára Ukrajinsk=ho divadla A. Duchnoviča v Prešove. Boli sme ho osobne sťahovať z bytovky pri centrálnom trhovisku v Prešove. Za to sme si vyslúžili jeho dôveru a zaradil nás piatich vzorných pomocníkov pri jeho presťahovaní z Prešova do Krompách spolu so Sorbonárom - roztržitým profesorom Krnáčom do hereckej skupiny. Naštudoval. hral i režíroval už ako nový riaditeľ integrovanej SVŠ a gymnázia v Krompachoch divadelnú hru s názvom Krompašská vzbura! K okrúhlemu - 50. VÝROčIU REVOLUČNEJ UDALOSTI. Samorrejme, že ako starý komunista - premyslene a zištne. Aby ulahodil vplyvným členom KSŠ a KSS v bývalom Vsl. kraji i miestnym komunistom a odbojárom i partizánom vernosť a oddanosť ideám marxizmu-leninizmu. S divadelnou hrou Krompašská vzbura sme precestovali celý východ Sovenska. Raz na doskách, ktoré znamenajú svet sme v našom okresnom meste SNV v tamojšom divadle my piati, hrali sme záporné postavy četníkov pri vzbue krompašských a slovinských žien. V tmavej scéne, mal spolužiak Vlado Kulfan zachytiť postreleného robotníka, ktorého hral profesor francúzšiny Krnáč. V prítmí sceny padli žandárke výstrely. Zasiahnutý robotník Sorbonár stojaci šelom k publiku bolestne vykríkol a padal na chrát. A Vlado Kulfan urobil dva kroky vzad. A cudák profesor sa roztiahol horeznaťky na tvrdú podlahu divadla. Len, len, ýe dohral svoju úlohu . Finty študentov na naše pobavenie ako žandárov.

 Inokedy zas vysoký a mocný žandár Miki Jančura prestavil reflektor kde sorbonár spoza scény prednášal text po svojom uzdravení po zásahu četníkom. Volal manželke" Marka, ja som užť celý zdravý. Jednu vetu a puntktum. Sorbnár sa phorlivo pripravoval na zahratie krátkej scénky. Horlivo a rýchlo sa priblžil k reflektoru - a bác čelom doň aý skoro reflektor spadol. V bolestiach volal zlomeným hlaso . Marka, ja som už celá zdravý. Našťastie, pokladal to za vlastnú chybu. A rtak sme po čase na repríze znovu nastavili pascu úderu reflektorom. Chudáčisko.

No- rešisérovi a hercovi roly riaditeľa Rimomurásko.-Šálgotariánskej hutnej spoločnosti a riaditeľovi načej alma mater Š:M: Gojdovi sme tiž pripravili prekvapko pred krompačamni. Do hry vstupoval textom k déme, ktorej mal polichotiť a získať si jej srdcde slovami" Ruýe - najkrajšej ruži. Miki a Viktor Jačurovci pána riaditeľa do poslednej chvíľky prec jehio nástupom zdržiAVALI ROZHOVOROM. mY TRAJA čETNíCI SME STAROSTLIVO UKRYLI KYTICU čERVENýCH čerstvých ružíRUží DO ZÁKULISIA. Riditeľ rývchlo a dvorne vybehol na scénu a zatrilkoval zaličavo popani továrničke: " Ruže najkrajčej ruži ! až pôotom neborák si uvedomil, že kiticu ruží nemá. Nastalo trápne ticho a potom nesmelý smiech publika, vrátane vyšších n ašich m istnych komunistov. Kžm sa spamätali dali sme kyticu na tradičné miesto - hne´d pri bočnom vchode na javisko.Š.H. Gojda po zbabranej scéne vypenil. No, kytica užbolka na tradičnom m ieste a chudák profesionálny režisér si musel pôriznať hrubú hereckú chybu. pred našim hereckým ansambľom

Na profesora Krnáča krátko na to prišlo na riaditľstvo školy i miestnym komunistom udanie zo Svidníka. Krnáč ako riaditľ Dukianského vojenského múzá odmietol po invázii Spojenckých vojsj Waršavskej zlumluvy vyvsiť na budovu červenú zástVU BRtskej armády ZSSR. A dostl okamžitú výpoveď zo školtva. Nepomohla mu ani parížska Sorbonská univerzita. Zradil záujmy proletariátu a robotníckej triedy. Po čase sa zamestnal ako pomocný robotník v podniku Kovohuty Krompachy pri elktrolýze medi. Tam utrpel ťažký a smrtľný pravovný úraz. Pohybliva h ťasž Otrasný koniec dobráka profesora Krnáča. Popraveného NAJPRV sociálnou smrťou starostlivo vybraného OBčANA ŚTÁTU riiestnymi mocnýmii komunistami - pre výstrahu a na zastrašenie miestnej občianskej komunity. Ktorí ho ešte stihli za nevyvesnie sovietskej zástavy na budove múzea vo Svidníku doživotne prepustiť z učiteľských služieb prokesora sociálnou popravou. Až poiom, na novom pracovisku nastala fyzická poprava mechanizmom.lnky, ktorá mu amputovala-odrezala hlavu ako pri fyzickej poprave katom adzihádista Johnom z Islamského štátu američanovi Fohleyu. Krutí a pomstychtiví komunisti u nás za normallizície Vyhlásnej JUDr. Gustávom Husákom komunistom a neskôr prezidentom socialistického Československa. Za podporu internacionálnej pomoci našich novodobých okupantov z roku 1968.

2005/20015- mojím osobným vzorom poo fyzikej smrti pfofesora Ivana Kuchára z Krompách sa stáva pre mňa kolegňa s aprobáciou výtvarná výchova - biológia a absolventka Trnavskej univerzity v Trnave - Mgr. Alena Malegová - (A.M.). Ktorá úspešne ukončila maturitou svoje úplne stredoškolske štúdium na Strednej pedagogickej škole v Levoči . A kontinuálne pokračovala vysokoškolským magisterským štúdiom v Trnave.Deväč rokov edukácie v oblasti pedagogickej vedy a psychológie a didaktiky mimo rodného Bardejova, od 14 rokov. Do sveta mimo rodinu 5 dní v týždni. Kým ja somnapr bol v rodin denne až do 19 rokov- teda do veku dosiahnutia fyzickej dospelosti mladého človeka.Az potom som vyletel z rodného hniezda a spod rodičovských ochranných kríde. Do praktického školstvba nastúpila v roku 1998, kedy som ja robil metodika -inšpektora. i okresného koordinátora primárnej prevencie drogových závislosti (PPDZ) a eliminácie delikventného a preddeliktventného správanie detí a mládeže v okrese. I referenta Okresného úradu pre detské , mládžnícke a športové organizácie a spolky v okrese Bardejov. Alenu som osobne spoznal na aktivitách v metodickom- pedagogickom centre už v novej budove na pozemkoch ZŠ Pod VInbargom Bardejove. patriaceho odboru školstva, ktoré som riadil. Ako súčasť elokovaného pracoviska OÚ v Bardejove. Viedol som vtedy experimentálne - ročný kurz koordinátorov PPDZ a výchovných poradcov ZŠ a environmentalistov bardejovských plno organizovaných škôl. Do tridsať frekventantov v skupine So súhlasom riaditeľa MPC v Prešove PhDr. I. Pavlova a odbornou garanciou jeho zástupkyne Ing. J. Verbovskej. Ako prvý na Slovensku. Pedagogický experiment sa plne osvedčil a zaujal aj dekana a prodekana pedagogickej fakulty UK v Bratislave - prof M. Zelinu a doc. Ondrejkoviča. Ten ma osobne vyzýval aby som experiment a odborno-vzdelávací ročný kurz zakončený projektom prevencie zameraným na čerpanie financií z Protidrogového fondu a obhajobou pred trojčlennou komisiou zloženou zo zástupkyne riaditeľa MPC v Prešove Ing. Verbovskou, mňa ako originálneho autora projektu špecializačného vzdelávania a zo zástupcu odborníka z Okresného hygienického zdravotného centra v Bardejove, ktoré zastupovala MUDr. Zbyňovská - vyhodnotil, publikoval ako vedecko-pedagogický originálny experimnet a obhájil k zisk vedeckého titulu PhD. na pedagogickj fakulte UK v Bratislave. Projekt mal dobré meno aj u dlhoročného vedúceho Krajského hygienika v Prešove - MUDr. J. Zbyňovského MPH. Mnou vypracovaný a ralizovaný projekt nakoniec zakrätko pohotovo zúročila bez môjho súhlasu a vedomia zástupkyňa MPC v Prešove J.Verbovská a ľahúčko získala vedecký titul PhD. Prišla k nemu a slepá kura ku zrnu. A mne ostali oči pre plač. A prázdnota a žiaľ. Typicklé praktiky dekana Pf UK - prof. M. Zelinu - exkomunistu a vedomého spolupracovníka ŠtB. V zmysle zásady bližšia košeľa ako kabát. Preto prednosť dal J. Verbovskej ako zástupkyni riaditeľa MPC v Prešove, ktorí boli dokopy šiesti v SR. Čo tam po pracovníkovi odboru školstva pri OÚ v Bardjove, ktorých sú pri vyše sedemdesiatke slovenských okresov - STOVKY. Spravodlivosť boľševikov, marx-leninovcov a exkomunistov ako vyšitá. Na typicky Zelinov spôsob. No, znovu som sa raz presvedčil, že veda sa dá u nás robiť kvalitne a originálnee aj báze talentovaného jednotlivca pedagóga@radového pracovníka odboru školstva pri OÚ.Dá sa to skĺbiť. Hoci vedcký titul PhD mi už druhykrát v novom m prepadol medzi prsty. Škoda.

Môj vzor . a ikona -Alena M. získala do roku 2015 neuveriteľných 10 titulov najlepšej učiteľky našej ZŠ.po sebe. Počtom žiakov predlho NAJVäČŠEJ a NAJPOČETNEJŠEJ ZŠ V OKRESE BARDEJOV.A äspešn absolvovala I. aj II. atestačnú skúšku. Absolvovala môj pedagogický exprimet a ročný kurz na zvýšenir odbornosti a špecializácie. Dlhé roky viedla predmetovä komisiu prírodovedných predmetov. Bola koordinátorkou environmentálnej výchovy. Kadoročnou organizátorkou zberov surovín -papira, plastov, elektročlánkov, viečok od produktov Sabi, suvveniro, žiackych projektov z prírodopisu a biológie, prérodovedmných relácií v školskom rozhlase, lektorkou cvičení OČAP v zdravotnej oblasti, erganizátorkou xkurzií do Botanickej záhrady v Košiciach a do technického múzeá, prehliadok jedíl anápojov súťaží trid II. stupňa s ich ochutnávkou, fralizáci dôkladného pitného režimu žiakov v spoupráci so škoskou jedálňou, návrh a ralizáciu univerzálnj učebne a laborátoria pr výučbu biológie podporovanú modernými prostreidkami IKT, starostlivosťou o zbierky uťebných pomôcok z biológie, dlhoročným vedeníém kabinetu prírodopisu a biológie, prácou a angažovanosťou sa ako xtrnj metodičky pre Biologickú olympiádu okresu Bardejov; mnohonásobnú prípravu vybraných žiakov na okresná, karjské i closlovenské kolá BIO Olympiády. Dokonca s víťazstvomna Closlovnskom kole ýiačky HUdákovej, ak dobre pamätám jej priezvisko, Ktorá úspešne reprezentovala okes Bardejov aj vo vyšších kolách Bio olympády už ako študentka gymnázia L. Stockela v Bardejove.Alena jej dala výborné základy a motiváciu pre súťaženie v biologicých j olympiádach, naučila ju základom vedeckýcj bioexpermentov, laboratórnych prác a protokolov z nich, tvorba polsterov. príprav preparátov, pozorovaniu mikroskopom, pozorovaniam a pobytom v živej prírode, zásadám pestovania a chovu , rozlišovaniu živočíchov, rastlín, človeka, nižších bioorganizmov, pôdy, vody, vzduchu, zakonitoastiam biologickej formy pohybu hmotných objektov ako rastu, rozmnožoavanir, stárnutiu, procrsu fotosyntézy, chemosysntézy, látkovej výmeny, biocykloom, tvorbw herbárov, rozpoznávani nratov, minerálov a horním, kryštalografické sústavyä, rozumieť Millerovým pokusom simulácie vzniku živých sústav, teórii biocenóz, charkterizovať a odlíšiť základná formy pohybu a premien objektov, rozumieť základom Oparinovej teórié vzniku živých sústav, učenie o bunkách, Pavlovovho učenie, tezam J.E.Purkyňu, Lurijovej teóri mozgu a mozgových procesov, Darwinovej evoluťnej teórii a pod. To je nadštandardné učivo biológire pre olypionikov, ktorým zreba prejsť s bioolympionikom.

Pritom Alenka v roku tuším v roku 2012 porodila tretiho syna. Pribudli okrem školskýxh aj rodinné a materské povinnosti. No, zvládla to zosúladiť a byť zároveň najlepšou učiteľkou našej veĺkej ZŠ.Jrj sokyňa a ZRŠ . I.Makarová ju mala rada asi ako psák sukovicu. Hoc sa jej často zališala a ospvovalu ju prd RŠ. Naoko. Dokážem ihneď. Po obludnej sociálnej poprace RŠ Lanka Dráča duom matxistov a kryptokononistov Makazová Banduričv roku 2014 sombol na rade Makarovej ja. Bandurič mi uť 24. apríla 2015 na dbat pri pive, na ktoá ma pozval mi navhuj rozviazanie pracovného pomru vápovďou z organizašných dôvodov k 1.máju 2015 ! URýchlene sa ma potrebuj zbaviť. I za cnu minoriadnej odmeny, okem zákonných finančných nárokov. Nesúhlasím a 28. Júna 2915 zahajujem maródku. Spôoriadne podlomenám zdravím. Baddurič na m§a aplikovak perfektne pripravenésociálnu popravu prvý krát v uvedenom trmine. 24, apríla 2015 v rľtaurácii Kongo mimo oficiálnu pôdu našej ZŠ. Avšak 29. 4.2015 má už perfektne pripravenní moju sociálnu popravu a v riaditeľni smrť k 1. máju 2015, Svedkami má byť duo ZRءŠ. I. Makarová a mnou nemenovaná predsedníčka školskej odborovej rad Po jednaní medzi 4 očami a potom aj pred trojčlennou komisiu vednia ZŠ odmietam drfinitívne ratifikovať svoje definitívne prepusteni k 1. máju 2015. A na vedomie beriem prepustenie z organizašnách dôvodov k 1.8. 2015.Oznamujem to A.M. Tá zatiaš neverí vo svoju sociálnu smrť náhlou a prekvapivou výpoveďou zo strany exkomunistov vedenia ZŠ - dvojzáprahom kATANOV - Bandurič-Makarová.

O mesiac sa situácia prudko mení. Som vez prestávku v biokabinetti s kolegyňami Jankou N. a Alenou M.; Prichádza doň ZRŠ Makarovä a oznamuje A.M., že riaditeľ Bandurič ju povoláva cez jej piatu - tzv. voľnú hodinu na osobný pohovor. Mne je jasný jeho obsah, keďže som ním prešiel 29. apríla. Alena stále neverí v oznámenie svojej výpovee, a tak ju nestresujem. Veď je ešte iba veľká prestávka. Začiatkom 5-tej vyučovacej hodiny odchädza so slovami: "DRžte mi palce k RŠ. Mim zas učiť. O 12. 20, po skočení hodiny vchádzame do kabinetu. Alena sedí na stoličke pri svojom stole bledá ako stena a trasie sa. Čakä jun ešte šiesta hodina. Tak ako ? pýta sa janka N., jej spolužiačka ešte zo základnej školy a teraz katechétka náboženskej výchovy a zemepisárka. Alena M. už nevládze udržať slzy a konštatuje: Ten sviniar mi oznámil výpoveď za organizačných dôvodom, ktorej oznámeni som mu odmietla podpísať. A otrasie sa chvíľkovo, lebo hodina začína. Je dezorintovaná a nevie kde učí. Našťastie si dlíme triedu a už mám triednu knihu a usmeräujem ju do mistnosti v našom pavilón kde má učiť. Ja mám svoju skupinu s susdnej učbni informatiky. Po šiestej hosdin končím, odchádzam na obed a vraciame sa. Rozoberáme situáciu. Pre Alenu M. mimoriadne ťažkú, pretoža sa práve rozhoduje paraleln aj o prpúšťaní jej manžela. Padá otázka, že z čoho bude žiť ich päťčlenná rodina v novom školskom roku ak ich oboch prepustia z pracovných pomerov. Exkomunistom vedenia ZŠ a našim priamym nadriadným je to jedno. Hlavne, že zahájili a odštartovali sociálne popravy nás oboch. Ostatní kolegovia sú v suchu. Jeden - tréner futbalových športových tried J.Matej sa teší po mozgovej príhode na predčasný dôchodok. Jeho celý úväzok pridelia jeho synovi a zamestnajú ho na celý pracovný úväzok. Ddí ho po vhorom oteckovi!!! To je o 180° iná situácia ako sociálna smrť nás dvoch s Alenou ! Zatratencov. Alena sa strojí najať najlepšiu právničku na pracovné právo v Bardeove - exprimátorku JUDr. Hudákovú aby ju výpovede vysekala Ja ešte nemám premyslené riešenie Musím s poardIť s manželkou. Odchádzame domov zronení. Pictní sociánou smťou ako Janko Dráč pred rokom.

občiansky aktivista a prosociálny poradca občanom - Ivan Olejár Prešov; 17. 4. 2021

Skryť Zatvoriť reklamu