Úvaha o naj-kresťanskom farizejovi a politikovi Slovenska.

Písmo: A- | A+

Sľubujem, že jeho meno a priezvisko v blogu nevypoviem. No, každý súdny čitateľ si ľahko domyslí, o ktorého, ešte žijúceho občana Slovenska ide. Skúsme to spoločne. Do toho, priatelia.

Svojho času, tesne pred, v čase i po Nežnej 1989 mali zelenú a vplyv vo vtedajších politických kruhoch aj ľudia, ktorí robili napriek, a proti oficiálnej politike komunistického režimu. Neskôr sa z nich stali tzv. disidenti. Nedajbože, ak ich šupli do chládku. Získali doživotne status politických väzňov. Obe kategórie sa vzťahujú aj na nášho politického predstaviteľa tých časov. Hoci dodnes neviem, čo-aký čin musíte vykonať pre zisk statusu dôsledného oponenta komunistického režimu. Antikomunistu telom, duchom i dušou. Za akého sa pokladám aj ja.

Viem iba a mám na to dodnes žijúcich svedkov, že už ako mladý holub som dokázal komunistov, ich prisluhovačov a bonzákov poriadne napáliť. Za všetky, aspoň jeden príklad s nasadením môjho mladého života.

Pri okupácii vojskami spojeneckých armád Waršavskej zmluvy som mal 14 rokov. A znalý ruského jazyka som dokázal poslať pred päticou rovesníkov ruský tankový prápor okupantov -do namiesto Spišskej Novej Vsi - opačne - do Lacenberskej doliny paralelnej s Poráčskou dolinou, no slepej doliny uzavretej horami. A oddialil okupáciu centra Spiša o poldeň. Prežil som zázrakom. Vracajúci sa zo slepej uličky Lacemberskej doliny vo vrchoch v okolí mojich rodných Krompách na Spiši a poriadne napálení Rusi vyhlásili po mne v Krompachoch okamžite pátranie.

Hliadky ozbrojencov chodili po bytovkách na Maurerovej ulici a hľadali ma. No, na radu otca som sa včas ukryl v pivnici do mramorovej dvojvane bývalej práčovne, v ktorej sme skladovali uhlie. Po príchode hliadky ozbrojencov do pivnice, ma nenašli, no aj tak vypáli dávku istoty zo samopalov do priestorov pivnice. 15- centimetrov hrubé mramorové platne dvojvane s uhlím - mi zachránili život. No ja som sovietskym "zachvatščikom" (okupantom!) dal jasne a demonštratívne najavo, že nenájdu oporu ku kolaborácii a vlastizrade - ani u nás mladých obyvateľov Československa.

Objekt môjho blogu mal teda povesť disidenta a politického väzňa režimu komunistov. Bol spoluorganizátorom Sviečkovej demonštrácie v roku 1988, ktorá predznamenala politické dianie na Slovensku v roku 1989, už šestnásteho, nie sedemnásteho novembra... Bol predstaviteľom laického angažovaného kresťanstva na Slovensku za socíku. Inteligent. Člen elity národa.

Pochádzal zo starej známej rodiny medzivojnových politikov na Slovensku. Angažujúcich sa aktívne už za Slovenského štátu. Kresťanských demokratov. No, skôr vedome ako nevedomky rozbijúcich a deštruujúcich životne dôležité vzťahy a zväzky nášho chudobného ľudu k pôde i k dedine, k vidieckej usadlosti a farmárčeniu generácií rodín na ťažko získanej ornej pôde či kúsku lesa či pašienku... Kresťanský farizej ako repa. Údajne rusofil. Podporovateľ myšlienky o všeslovanskej vzájomnosti.

Človek s levím podielom na etablovaní samostatnej slovenskej slobodo-murárskej lóže s príslovečným názvom - T O L E R A N C I A . Fiškáľ... Dokonca - expremiér SR. Super deštruktívny typ občana. Egoista naj zrna. Rodený rodinkár. Kariérista. Ipsocentrik. Dodnes, šedá eminencia slovenskej politiky.

A na záver už len text z populárnej piesne o náčelníkovi Winetuovi: .... " Poznáte ho z kníh a kina -

 uhádnite - kto to bol?!" 

občiansky aktivista ProsocMan Ivan Olejár PhVKI. ProsocJoker; Prešov, 29. mája 2021; 

Skryť Zatvoriť reklamu