- pôvodnom dávnom jazyku Írska - to mali rozvedené oveľa podrobnejšie!
Aos sí [és ší] „pokolenie z mohýl“ je najširším pojmom pre rozličné mytologické bytosti, a v dnešnú sauňovú („samhain-ovú“) noc sa im iste zavďačíme, keď si na ne spomenieme. Aos sí je rozmanitá škála bytostí, víl a príšer, ako napríklad:
murúch [murúch], čo je morská panna alebo morský muž.
gruagach [grúagach] označuje drobného ryšavého dedka, chlpatého a smradľavého.
púca [púka] je duch, zjavujúci sa v podobe rozličných živočíchov či ľudí. Očití svedkovia tvrdia, že má obvykle žiarivé žlté oči a černasté sfarbenie tela.
beansí [b(j)än ší] „žena z mohýl“ býva rozličného veku. Osudným je začuť jej nárek. Plače totiž údajne tak naliehavo, že kto ju počuje, ten šalie, ba dokonca buď tento človek, alebo niekto z jeho rodiny, zomrie.
leipreachán [ľepřechán] (ale aj lugragán a ďalšie krajové obmeny) je, popri ženských vílach beansí asi najznámejším mužským zjavom írskych hmiel. Zahliadli ho mnohokrát, je to osamelý mužíček, a v Írsku je obľúbený hlavne kvôli tomu, že býva odený v národnej farbe – zelenej – a často sú s ním spojené povesti o hrnci plnom zlatiek!
Ale bájna Éire nie je jedinou doménou takýchto bytostí. Mali ich vraj kedysi aj vo Walese a hovorili im tylwyth teg [telwith teg], „pekný rod“. Sú medzi nimi ženské aj mužské bytosti, a ich spoločnou črtou bolo, že mali plavé vlasy. To by mohlo znieť prekvapivo, ale Walešania ako potomci brytonskej vetvy Keltov sú tradične tmavovlasí. Blonďaví bývali ich odvekí uzurpátori – Angličania, a ryšaví boli zasa goidelskí Íri za morom...
