<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Jana Jagošová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/jagosova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Kým smiem...</title>
      <description>Kym smiem dychat tento tazky vzduch, kym bude v tele moj zdravy duch, dovtedy budem zivot svoj zit, milovat, davat a pre spravodlivost sa bit.</description>
      <guid isPermaLink="false">61c02e02-2c0c-48cf-aac5-ef70e84ea5b5</guid>
      <pubDate>Thu, 31 Oct 2013 12:51:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/jagosova/poezia/kym-smiem</link>
    </item>
    <item>
      <title>Okamih bez slov...</title>
      <description>Čo prežívam, čím žijem, čo cítim...láska :-)</description>
      <guid isPermaLink="false">74509194-69f7-4cef-9259-e9c4ad9154bd</guid>
      <pubDate>Thu, 31 Oct 2013 12:45:37 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/jagosova/poezia/okamih-bez-slov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Anjeli, ktorí kráčajú našim životom...</title>
      <description>Je nedeľný pohodový večer , vonku krásne prší a ja otváram ďalšiu kapitolu v mojom srdci, ktorá v mojom živote príjemne hreje a vždy mi vyčarí úsmev na tvári a istotu v duši. Premýšľať nad ľuďmi je v dnešnom svete ťažké; neistota, faloš, sebeckosť stále rastú, nenásytnosť ľudí nemá hranice a hodnoty typu láska, úprimnosť, čestnosť a iné nahrádzajú herecké výkony veľakrát, bohužiaľ, nominované i na Oskara v kategórii „Kto ma širšie lakte, tupejší mozog a prefíkanejšie srdce – vyhráva!“</description>
      <guid isPermaLink="false">8116c5ff-bf17-4b95-9257-77a4b41f3690</guid>
      <pubDate>Tue, 14 Aug 2012 21:03:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/jagosova/proza/anjeli-ktori-kracaju-nasim-zivotom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Miluj svojho blížneho alebo „ako sme pripravení duchovne rásť?“</title>
      <description>Ťažký a únavný, no krásny utorok pre mňa končí slovom – slovom, ktoré chce priniesť do ľudských duší niečo viac, no zároveň chce poukázať na duchovnú stránku osobnosti. Slovo, ktoré nechce ublížiť, ale upovedomiť; také, čo nenúti, ale kráča od srdca k srdcu...veľakrát si treba vážiť a premyslieť slová, ktoré chceme povedať, ktorými chceme druhých „obdarovať“, slová, ktoré sú nádejou, povzbudením, no niekedy „prázdnotou“ a ranou. Moje slová vždy prídu vtedy, keď chcú povedať niečo dôležité, keď sa chcú podeliť, keď chcú už konečne prehovoriť...ak chcete počúvajte, ak nie, tak len mlčky čítajte...</description>
      <guid isPermaLink="false">9305245e-6426-4e2b-bd5d-4f4e204d76df</guid>
      <pubDate>Tue, 14 Aug 2012 20:57:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/jagosova/sukromne/miluj-svojho-blizneho-alebo-ako-sme-pripraveni-duchovne-rast</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zastaviť stáť!</title>
      <description>Je príjemný utorkový večer a opäť raz otváram ďalšiu kapitolu v mojom srdci v rytme hudby Petra Nagya. Premýšľam nad tým, akým spôsobom ľudia produkujú slová a myšlienky a či to, čo produkujú má pre človeka nejaký prínos. Veľakrát ma rozčuľuje a unavuje počúvať „zbytočné a plytké“ reči niektorých ľudí, ktorí mi tak maximálne zaberú čas a energiu. Veľakrát ticho presedím na stoličke a odpočítavam minúty skončenia „zmysluplných“ monológov. Uvedomujú si vlastne ľudia, že to, čo hovoria druhým nemusí byť pre nich zaujímavé? Alebo potrebujú len cítiť, že ich niekto počúva?</description>
      <guid isPermaLink="false">50476e7e-d5f3-4ce8-97d9-0df1f992340d</guid>
      <pubDate>Sun, 08 Jul 2012 20:57:40 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/jagosova/nezaradene/zastavit-stat</link>
    </item>
    <item>
      <title>Spoveď, ktorá už potrebuje konečne rozhrešenie – život!</title>
      <description>Je niečo krátko po 10tej večer a ja si sedím za PC, počúvam hudbu a premýšľam o svete, ľuďoch, budúcnosti a o niečom, čo nezmením, ale chcem, čím nepohnem, ale dúfam,  čomu nepodľahnem, ale odolávam a to niečo je v nás – ľuďoch – osobám schopným dávať, prijímať, milovať, odpúšťať a žiť. Žiť nie ako otroci odkázaný na utrpenie, ale ako osobnosti schopné to utrpenie zvrátiť.</description>
      <guid isPermaLink="false">cc50e8fb-69c9-40af-97fd-86110f2eb794</guid>
      <pubDate>Sun, 08 Jul 2012 20:54:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/jagosova/nezaradene/spoved-ktora-uz-potrebuje-konecne-rozhresenie-zivot</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nehľadám...</title>
      <description>Nehľadám nič, len chvíle, pre ktoré žijem, nehľadám veľa, iba lásku, pre ktorú mi srdce bije. Nehľadám  nič, čo rýchlo pominie, nehľadám  to,  čím mi duša zahynie...</description>
      <guid isPermaLink="false">d94d32dc-0cd6-47e0-8356-8c3b47bcb60f</guid>
      <pubDate>Sun, 08 Jul 2012 20:49:58 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/jagosova/nezaradene/nehladam</link>
    </item>
    <item>
      <title>Človek v 21. storočí : Čaro Vianoc alebo ako milujeme blížneho...</title>
      <description>December je pre nás vždy mesiac paradoxov. My ľudia sme už raz takí, poctivo a s očakávaním sa pripravujeme na tento mesiac. Sneh, zima, depresie, stres a denno – denné otázky, čo asi zase prinesie nový rok? V nákupných centrách už od septembra vyvesené bilboardy, v schránkach letáky o Vianociach a my sa ešte len lúčime s letom. Október, November ...a zrazu ten mesiac „D“, kedy sa ani nevieme prečo dostávame ešte do ešte väčšieho zhonu v akom sme doteraz boli. Upratané ešte nemáme, darčeky nenakúpené, ale každý deň stíhame sledovať úprimné horoskopy, ako nám bude asi v ďalšom roku. A verte tomu, že bude lepší! V telke „slávime Vianoce“ nielen 24ho decembra, ale asi už tak 3 mesiace. Krásne obdobie, výnimočný čas a uponáhľaná doba – to všetko vytvára dnešné „čaro“ Vianoc. Adventné kalendáriky vystriedalo 24 adventných „smartfonov“ a čas so svojimi blízkymi vystriedal čas naháňania sa za prežitím v tejto dobe. Čaro Vianoc je v dnešnom svete neopísateľné až priam „facebookovské“ !</description>
      <guid isPermaLink="false">45021714-7f15-43df-94d0-9a04bcd4aa83</guid>
      <pubDate>Thu, 15 Dec 2011 17:39:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/jagosova/nezaradene/clovek-v-21-storoci-caro-vianoc-alebo-ako-milujeme-blizneho</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čo ak sme ľudia...</title>
      <description>Raz hore si , potom zase nižšie, si dosť ďaleko, ale túžiš podísť bližšie. Nikdy však nevieš, načo si prišiel na tento svet, Pád je tvoja sila, slabosť je tvoj rýchly let .</description>
      <guid isPermaLink="false">85af41b0-803f-4cf0-98d3-51820a5ff9fb</guid>
      <pubDate>Sun, 11 Dec 2011 08:57:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/jagosova/poezia/co-ak-sme-ludia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Človek v 21. storočí : Zúfalý tulák</title>
      <description>Som človek – prišiel som na tento svet ako citlivý a vzácny, som plný radosti, no svet ma však núti byť vážny, celý život kráčam za vami, nikto však nesleduje  moje kroky, tak si smutne kráčam sám, ubúdajú hodnoty, pribúdajú roky.</description>
      <guid isPermaLink="false">e5c3c3b2-a625-40f8-805b-08bcd204aeb6</guid>
      <pubDate>Sun, 11 Dec 2011 08:52:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/jagosova/poezia/clovek-v-21-storoci-zufaly-tulak</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kto si ťa v dnešnej dobe ešte všimne alebo si len obyčajná bábka?</title>
      <description>Je jesenný pochmúrny večer. Sedím za PC, hladím do monitoru a premýšľam. Premýšľam o živote, o ľuďoch, o hodnotách a postavení tohto sveta. Nekonečné myšlienky, ktoré mi neustále behajú hlavou nemajú konca. Premýšľam o tom, aký bol svet voľakedy bezstarostný, pokojný, ako si ľudia vážili každý cent, každý úsmev, pohladenie, radosť...ako si vážili, že sú tu jeden pre druhého, že všetko prežívajú spolu v dobrom i v zlom.</description>
      <guid isPermaLink="false">ec513541-2a62-4d05-bf0c-460ef90cc818</guid>
      <pubDate>Sun, 11 Dec 2011 08:49:17 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/jagosova/spolocnost/kto-si-ta-v-dnesnej-dobe-este-vsimne-alebo-si-len-obycajna-babka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Človek v 21. storočí: Sme málo všímaví, ale veľa vieme</title>
      <description>Človek si žije v 21. storočí ako pán, čo mu chýba? Nové auto? Ale veď, zbalím si nejakého bohatého muža, to neriešim. Práca? Veď na zadku sa mi dobre sedí a vláda mi aspoň trochu pomože k tej lenivosti. Láska? Veď predsa sex možem mať každý deň a ešte si k tomu možem privyrobiť. Rozmýšľam tuho pretuho, čo može tak človeku chýbať? Asi nič, ani neviem, veď žijeme v tak úžasnej dobe, že nám fakt nič nechýba. Zarábame, chodíme do práce, „vychovávame“ deti, občas sa trochu uvoľníme s kamarátmi...či, vynechala som niečo? Myslím, že z materiálnych vecí je to všetko, máme sa fajn a ostatné nás nezaujíma...možnože by som mala spomenúť  niečo, čo nás robí ľuďmi, ale načo, keď veľa ľudí to cestou za svojou kariérou stratilo a hľadať ihlu v kope sena je dnes ťažké a nemožné...</description>
      <guid isPermaLink="false">25417838-057e-4d7b-9d85-717dc3d6666b</guid>
      <pubDate>Sun, 11 Dec 2011 08:41:30 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/jagosova/spolocnost/clovek-v-21-storoci-sme-malo-vsimavi-ale-vela-vieme</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
