Liečba závislosti

Písmo: A- | A+

Mal som možnosť stráviť 3 mesiace na klinike boja so závislosťami. Aktivita denníkov mi najviac pomáhala a často bola jediným pojítkom so svetom, pretože na živých diskusiách som nemal silu, či nápad sa zúčastňovať.

Prijatý. Behom pár slov na hlohoveckej stanici mi bolo jasné, že sa dostanem do veľmi známeho prostredia a že to nebude na pár dní. Mal som dokonca prísť o 3 dni skôr, no nebol som na takú rýchlu hospitalizáciu pripravený. Klinika obvykle máva preplnené, čo som zažil už ako pacient na mužskom oddelení, odkiaľ viacerí pacienti chceli čo najskôr vypadnúť a liečiť sa zo závislostí.

Mám záujem opísať si svoju liečbu, ktorú som po prvýkrát dotiahol do konca tak, aby som trochu uľavil pochybnostiam, či som svoj dosť dlhý pobyt využil naplno a vzal si z neho dosť a mohol z neho čerpať. Na začiatku boli izolované izby, plastové taniere, zlý vzduch a fajčiareň, kde nás bolo často dvakrát toľko, ako bolo predpísané.

Stretol som zaujímavé osobnosti, kuchárov, programátorov, ekonómov, podnikateľov, či ľudí s nedokončeným stredným vzdelaním. Všetci boli prvý, či opakovaný raz liečení zo závislostí na alkohol, gambling, narkotiká, či lieky. Niektorí boli veľmi družní, kamarátski, od začiatku sa rozprávali veľmi otvorene, iní boli menej prístupní, niektorí až nepriateľskí. Z tých, čo sa rozprávali otvorenejšie som neskôr zistil bola väčšina práve opakovane liečená. Na oddelení sa žiaľ aj kradlo alebo vznikali škriepky. Tie vznikali najmä vtedy, ked niektorí viac ochotní donášali na pacientov. 

Pomerne veľa mužov dávalo pozor na svoju fyzičku. Niektorí tam však aj končili. Vedeli dvíhať ťažké závažia, no pritom sa rehlili od ucha k uchu, sprejovali sa 6x denne. Mám rád obyčajných ľudí. Z tejto liečby budem možno ešte dlho čerpať príbehy. Počul som ich mnohé. Veľmi mi utkveli v pamäti najmä ľudia, ktorí pili alebo brali drogy v žiali za najbližšími, najmä keď odišli predčasne, po ťažkej chorobe alebo tragicky. Viem, že to asi nie je ospravedlnenie, no ich náklad by som asi neuniesol. 

Ako som postupoval v liečbe oddeleniami, musel som sa učiť nové pravidlá. Postupom času som si zvykal na mnohé Nesmieš, Musíš a len malé Môžeš. Mal som v denníku obdobie, kedy som opisoval svoje prežívanie liečby veľmi naturalisticky, čo primárka oddelenia ohodnotila ako bezočivosť a nevychovanosť. Približne v polovici liečby k nám začali chodiť preliečení abstinenti, ktorí boli rozličné časové úseky čistí a odovzdávali svoje poznatky ďalej.

Mal som špecifikum, že som bol na celej klinike jediný hráč, bez pridruženej závislosti. Na našich sedeniach mi svorne spolupacienti tvrdili, že hrať len tak, nasucho, bez "životabudiča", muselo byť asi riadne psycho. Počul som hodiny rozprávať o hnutí Anonymných alkoholikov, Videl som tam niekde na nástenke aj zavesené adresy rôznych klubov. A prečítal som si, že klub anonymných Gamblerov bol kôvli COVID 19 prerušený. Ked som však videl prezentácie klubu Anonymných alkoholikov, tak tento princíp ďalšej liečby zvažujem ako najmenej pravdepodobný. 

Najviac mi vyhovovali skupinové sedenia s terapeutom a spätnou väzbou od spolupacientov. Na sedeniach anonymných alkoholikov sa nesmie nič komentovať, kritizovať a dokonca keď príde pacient zrecidívovaný, tak je stále vítaný, hoci určite smutne, no je dobré, že aspoň prišiel. Mám najlepšie skúsenosti s centrom na Hraničnej v Bratislave, kde toho o mne za tie roky dochádzania vedia najviac a zatiaľ mi vedeli veľmi dobre pomôcť. Pravda, zrecidívoval som opäť tento rok.

Lenže lepšie si chybu priznať sám, a ísť sa liečiť dobrovoľne, než byť k tomu donútený. Najhorší je asi fakt, keď pacienta zavrhne rodina. Ja som dostával pomerne dosť veľa priestoru na hráčskych sedeniach v rámci liečby, kde nás bolo v skupinke najmenej, okrem mňa tí hráči aj užívali drogy. Musel som si často v denníku večer pospomínať na svoje najosudovejšie rozhodnutia a chyby, pre ktoré som hral. Dlho som si nevede priznať, že som vlastne chorý. Mne hra neprinášala uvoľnenie a zábavu. Toto som nevedel pochopiť. 

Najdôležitejšou zásadou, ktorú som sa naučil za túto strednodobú liečbu bola tá, že nikdy si nesmiem dať tú prvú dávku, resp. v mojom prípade prvý tiket, prvý otoč na valci. Druhou zásadou, ktorú mi povedal jeden spolupacient bolo, že som dostal dobrý základ vedomostí a že vidí, že viem vedomosti spracovávať. Je však potom už len na mne, koľko z vecí budem vedieť aplikovať v bežnom živote. Hral som 6 rokov. Do automatov som nastrkal tisícky eur. Ocitol som sa na listine dlžníkov u viacerých nebankoviek, ktoré mi z časti len kvôli Covidu pozastavili splácanie alebo dali splátkové kalendáre na nižšie sumy. Dlhujem aj telefónnym operátorom. Kým som do decembra riadne pracoval, šlo to ešte ako tak dobre so splácaním.

Týmto krátkym textom chcem opísať, že závislosť, či už látková alebo nelátková dokáže ničiť celé rodiny a nechcem byť moc múdry, no je často tam, kde je nedostatok príležitostí k vyžitu, resp. je to dosť aj o kultúre peňazí, o vidine ich ľahkého nadobudnutia, o vidine stálej mladosti, resp. nevyčerpateľnej energie. Možno sa mýlim, centrá pre liečbu závislostí ma naučili toho dosť. Spoznal som veľa ľudí, ktorí sú na vysokej intelektuálnej, či tvorivej úrovni. Chcel by som len dodať, že hoci dni liečby som niekedy zúfalo rátal, približne od polovičky, no som rád, že som vytrval. Videl som množstvo vznetlivých reakcií, kedy ľudia impulzívne končili z hodiny na hodinu, čo môže byť pre nich škoda. 

Naučil som sa celkom dobre počúvať a hoci niekedy kvantita možno nahrádzala kvalitu, či výpovednú hodnotu, tak som si usilovne písal aj 4-5 stranový denník postrehov každý večer. Ďakujem, že mám možno väčšiu vedomosť o závislostiach a hlavne, že viem, že v tom nie som sám...

Skryť Zatvoriť reklamu