Myslím si , že by sme všetci mali zostať aspoń trochu deťmi . Deti majú užastný zmysel pre vystihnutie podstaty . Moja dcéra , keď mala asi tri roky absolvovala s nami svadbu. To veľkú udalosť nášho spoločného kamaráta , ktorého vzácna nastávajúca svadbu zorganizovala tak, že nám hneď z príchodu vyrazila dych. Obrad sa odohrával na dolnej zemi , kde býva zvykom povodiť ženícha , nešťastníka po celej dedine a tým demonštrovať ako si nevesta dobre vybrala. Naša partia vyjadrila hlboký nesúhlas a presunuli sme naše telíčka ku kostolu kde mali ostatný spicha. Všetci sme komentovali toho neštastníka keď prechádzal okolo nás a mávali sme mu svadobnými kyticami na znak spoluúčasti a samozrejme sme si neodpustili tančeky k jeho predkapele , ktorá išla v prednej línií celého sprievodu a hrala asi s pripitými hudobníkmi veľmi smutné, možno až pohrebné melódie. Takže nemusím nikomu vysvetlovať danú zábavu.
Moja dcéra na nás pozrela a povedala , „už sa nesmejte všetko je tak ako má byť „. A aby to zaklincovala použila frázu z rozprávkového príbehu „život je krásny a mrkvička je sladká."
A preto nehladajme podstatu bytia , lebo ju nenájdeme a možno nás pošlú znovu do sprievodu.
