Asi taký pocit som mala, keď sme si v jeden piatok odnášali našu poloprebratú Mišku po operácii zo zvieracej nemocnice s odporúčaním veľmi príjemnej pani doktorky, že „tie štichy musí mať 10 dní a ranu si nesmie ani len lízať". Dostali sme k tomu taký chick priesvitný plastový golierik, vraj aby videla do strán:-)
Prvá noc bola ťažká. Keď sa prebrala, rozhodla sa, že to „rozchodí". Potácala sa do strán, predné nohy išli niekam inam ako zadné, občas jej nevyšla ani koordinácia medzi ľavou a pravou časťou tela..... a my na striedačku za ňou (po štyroch, aby sme boli čo najbližšie), až do rána. Ráno doslova odkväcla, úplne vysilená a vyčerpaná. Až tak, že sme večer išli na glukózu a vitamíny. Ďalšiu noc prespala, my čiastočne. V nedeľu večer jej dali dole gázu, ktorú mala na rane chytenú dvomi stehami, a my sme dostali odporúčanie použiť golier.
Skúste strčiť mačke hlavu do trubice od vysávača a tváriť sa, že: 1. nepočujete, ako zúfalo mraučí, 2. nepočujete ten príšerný buchot, ktorý robí v márnom pokuse dať si golier dole a 3. keď nastane ticho, pokúste sa nesmiať pri pohľade na mačku s oboma prednými labkami pichnutými pod golierom a zaparkovanú hlavou v kúte kúpeľne. Do dvoch hodín by z nej bol pacient zrelý na psychiatriu. Čo však s tým? Scenár s týždňom dovolenky padol hneď v úvode, Marcel mal prednášky a ja letenku do Bruselu. Výsledok, za ktorý pripisujem môjmu mužovi plný kredit, sa dostavil relatívne rýchlo. Dostala krásny oblek z ponožky.
Ale.....oblečte šesťhlavého a dvanásťnohého draka do ponožky, ktorá má len jednu dieru na hlavu a dve na predné nohy. O čo viac sa vzpierala, o to intenzívnejšie sa vždy urazila, keď to prehrala. Obe strany naberali na profesionalite a používali čoraz viac nepovolených ťahov. Včera jej vybrali stehy. Nebola som pri tom, škoda, musela to byť sranda. Má to jedinú chybu. Pri každom pokuse o nežné pohladenie nás mláti ako žito.
Čo myslite, akú mala náladu?
