Nepochybujem o pravdivosti týchto slov. Aj ja mám rada farebnosť, možno preto sa mi veľmi páči začínajúca jeseň. Tie krásne zafarbené stromy, úžasné farby oblohy, keď sa schyľuje na nejakú búrku.
Ale napriek tomu.
Mám malý čierno-biely svet.
Aj keď je malý, je v ňom všetkého dosť. Je v ňom radosť, najmä z maličkostí, hravosť, divoká nespútanosť, ktorá sa neriadi nejakými konvenčnými pravidlami správania sa, nefalšovaná spokojnosť, potvorská prefíkanosť bez okolkov, oddanosť, najmä v nedeľu poobede, ľahostajnosť, smútok, ktorý dokáže lámať pevné rozhodnutia o tom, kto na ktorej strane dverí večer zostane, úprimná láska, zvedavosť a zdravá drzosť, ktorá dokáže neskutočne pobaviť. Niekedy je to ako boj s veternými mlynmi. A niekedy je to ako prechádzka ružovou záhradou. Doslova. Aj tak škriabe.
