Taká škára pod dverami. Zakaždým je iná, keď sú pootvorené, keď sú pootvorené trošku viac, keď sú otvorené dokorán. Neuveriteľná zábava na celý večer pre našu Mišku. „Chytím ju....chyyyytím ju....aha, ona sa hýbe.....ty brďo, je aj z druhej strany......a pozdĺž celých dverí.....keby sa mi tam tak zmestila labka, ktovie, čo je za tým.....vááááááav, ona pokračuje aj pri stene.......aha, aha, sem sa mi zmestí labka......pozri, pozri....“ Dnes nás jednoznačne potrebuje len na to, aby dostala nažrať.
Taká tá tvrdá rolka z papierových kuchynských utierok. „Z jednej strany sa tam dá pichnúť labka....teda, teda, to je prekvapenie, aj z druhej. Aj sa kotúľa“....ani nie príliš rýchlo, to je vhodné na pondelkové večery, keď je ešte unavená z víkendu. Dá sa cez ňu aj pozerať..... Odkedy sa Miške cez ňu prihovoril môj muž zvučným „PÚÚÚ“, stratila na atraktivite. Odvtedy ju používame skôr na odstrašovanie.
Skladacia bednička na prenos čohokoľvek, u nás mačky. „Skočím dnu, skočím von. Fíha, ono sa to pohlo. Obehnem ju. Nič tam nie je. Tak skooooočím dnu. Zase sa to pohlo. Ej, za to určite môže ten chvost. Tak ho trochu ponahááááňam, nech si nemyslí. Ha, medzera. Ha, zmestí sa mi tam labka. Ha, ďalšia medzera hneď vedľa. Ha, to je suuuupéééér.“ Ešte že sa z tej bedničky nedá vypadnúť. Prevrátiť sa dá, to už máme vyskúšané.
Prázdny kút v kúpeľni. To je môj top favorit. Dá sa naň ježiť, prskať, doskakovať, útočiť bokom, spredu.....vždy keď tam nakuknem, pozerá na mňa a tvári sa ako keby mi uleteli včely. Nechcem vedieť, čo si myslí.
Rozhodne, s týmto prírastkom získal môj svet nový rozmer. Skôr ako vyhodím krabičku od zubnej pasty, ponúknem ju Miške na skúmanie. A ja mám postarané o výbornú večernú šou.
