Strach

Zoberiem ju na ruky a už pradie. Pradie a túli sa. Sadneme si spolu na váľandu, chvíľu ma nacvičuje ako si mám ľahnúť, aby sa ona mohla schúliť ku mne do klbôčka, ešte pár krát sa pohladíme a už odfukuje. Zo spánku ma začne kopať zadnými nohami, potom aj prednými, zjavne kamsi uteká, utekáááá.....pohladím ju a trošku sa preberie, ale veľmi na krátko, otvorí ma mňa ružovú papuľku, strašne si zívne a o chvíľu spí zase. Zakrátko je v späť vo svojom sne, opäť kamsi beží a ja len dúfam, že to ona niekoho naháňa a nie nejaký veľký pes ju....Len z diaľky pozerám na tú kopu žehlenia, počujem, že doprala práčka, ale tento mačací sen a pokoj toho čiernobieleho svorenia, ktoré ho sníva, je pre mňa predsa len prednejší.....