Veď si dal „pádny“ a „relevantný“ argument, prečo nesúcitiť s ľuďmi z Ukrajiny.
Uvedomuješ si vôbec, čo si napísal?
Realita je taká, že súcit s niekým automaticky neznamená ignorovanie utrpenia iných. Ja si myslím, že normálne mysliaci a cítiaci človek to musí mať presne opačne: súciti s každým trpiacim a nepozerá pritom na občianstvo, národnosť, etnickú či náboženskú príslušnosť. Je mi rovnako zle z toho, že Rusko zabíja ľudí v Ukrajine ako z toho, že Hamas vraždil ľudí v Izraeli, Izrael v Gaze, USA v Iráne, iránsky režim v Iráne. A mohla by som pokračovať. Počas dvadsiatich rokov práce reportérky som hovorila s mnohými ľuďmi v rôznych častiach sveta, ktorým do života vstúpila vojna, deštrukcia a smrť. Bolo to neskutočne ťažké. Hlavne preto, že môžem od nich zobrať ich príbeh, ale nemôžem im nijako pomôcť zmenšiť ich bolesť.
Pozrime sa ďalej na tvoj záujem o ľudí v Iráne. Ako si sa do amerického útoku na školu zaujímal o to, čo prežívajú Iránci a Iránky? Hovoril si o ich utrpení? Súcitil si s nimi? Ako si prežíval napríklad prípad mladého kresťana z Iránu, ktorý na Slovensku žiadal o azyl, pretože v Iráne mu hrozila smrť kvôli jeho vierovyznaniu? A hoci tu mal už zázemie, prácu a hovoril po slovensky, musel si prejsť mnohými kolami zamietnutí a odvolaní a roky žiť v neistote, že ho naše úrady posadia na lietadlo a deportujú? Bol tu pre teba ten človek vítaný? Zaslúžil si našu pomoc?
Čo ďalší obyvatelia Iránu, ktorí chceli ujsť pred represívnym režimom radikálnych ajatoláhov? Súcítil si doteraz s Iránkami, ktoré ozbrojené zložky ich vlády ubili vo väzeniach len za to, že si na verejnosti zložili šatky? S ľuďmi odsúdenými na trest smrti a popravenými len za to, že túžili žiť slobodne? Keď ti tak záleží na obyvateľoch a obyvateľkách Blízkeho východu, ako si sa postavil k ľuďom, ktorí z regiónu utekali pred hrôzovládou teroristov z Islamského štátu (ISIS)? Alebo k Sýrčanom a Sýrčankám, ktorí utekali do Európy pred vojnou? K obyvateľom a obyvateľkám Afganistanu, diskriminovaným a vraždeným teroristami a islamistickými extrémistami z Talibanu? Čo ľudia na úteku pred vojnami a hladom zo subsaharskej Afriky? Ženy na úteku pred sexuálnym násilím a mrzačením pohlavných orgánov? Čo si písal na sociálne siete, keď títo ľudia hľadali bezpečie v Európe? Nástojil si na našich politikov a spoločnosť, aby ich prijala, aby sme pomohli? Alebo si argumentoval, že sú to ekonomickí migranti, ktorí nám chcú vnútiť islam, zobrať prácu a znásilniť manželky? Bol si zhrozený z toho, že Európa necháva tých ľudí vrátane malých detí zomrieť bez pomoci na mori? Alebo si hovoril o pevnosti a potrebe chrániť naše hranice?
Alebo si neurobil vôbec nič? Vôbec nič si nepovedal? Nenapísal nič na sociálne siete? A zavraždené iránske deti ťa v skutočnosti zaujímajú len tých pár minút, keď ich použiješ ako absurdný argument pod mojím statusom?
My, Nezlomní, nemáme momentálne možnosť pomáhať priamo v Iráne. Ale na Blízkom východe podporujeme jeden projekt. Walid, po mame Slovák, rozbehol a prevádzkuje záchrannú zdravotnú službu a malú kliniku v Libanone. Robí to s neuveriteľným nadšením a odhodlaním. Libanon je už roky v ekonomickej a politickej kríze, za lekára sa platí a veľa ľudí si to nemôže dovoliť. Tých Walid a jeho dobrovoľníci ošetrujú zadarmo. Počas nedávnej vojny Izraela s Hizballáhom sa starali o stovky vnútorných vysídlencov, pomáhali v Sýrii po zemetrasení. Posledné týždne sú znovu na nohách. V regióne majú tisícky utečencov z juh krajiny. Len včera zabili izraelské útoky v Libanone minimálne 254 ľudí. Walid pomáhal zraneným priamo v Bejrúte.
Tak čo, neznámy diskutujúci na sociálnej sieti, ktorému záleží na obyvateľoch a obyvateľkách Blízkeho východu, pomôžeš Walidovi, aby mohol ošetrovať zranených a liečiť chorých?
https://donio.sk/libanon-utecenci
