reklama

Leto 2007

Cesta europskymi mestami

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
ja, Severne more
ja, Severne more 

Terigat sa 4.5 h nepohodlnym autobusom do Prahy je urcite horsie ako tam byt za 2 h SuperB, ale kedze som nezvladla v nedelu absolutne rychle balenie a odchod kvoli vyssim davkam opojnych latok na svadobnej hostine, musela som posunut odchod z Bratislavy na pondelok rano. Nakoniec som trochu pochodila po Prahe, sadla si ako zvycajne ku Vltave a isla som sa stretnut s mojimi byvalymi potencionalnymi svagrovymi. Ich mala bola na Vaclavaku v takej sukromnej miniskolke, kde ju mala na starosti ista Ukrajinka. Najprv podla prvych slov som myslela, ze Polka, potom ako zacala hovorit o svojej netere Nastenke, ze azda Ruska, ale potom povedala, ze fotky jej dosli v Piatok z Ukrajiny, tak to uz bolo jasne. Mno a ti dvaja boli na nejakej paradnej orientalnej masazi, z ktorej boli mastni este aspon dalsie dva dni :) Napokon sme skoncili v Karlovych Laznoch, lebo v jednom clube bol o malo ludi a druhy rekonstruuju. Nepochopim, ako ani na jednom z 5 stagov nemozu hrat nic, co sa mi aspon trochu paci, ale budis, snad jeden z tolkych istych chilloutov hral ambient, co bol v pohode. Dalsi den som isla do Berlina. Cez Mifahrzentrale.de so mnou isiel este Simon, buduci berlinsky student ‘japonstiny’, ako povedal . Zdal sa mi cely cas, tak nejak do sikma, ale ako bol uz skrizeny s bielym, nebolo to az tak vidno. Druhy typek nejaky tamojsi cesky Nemec, tak isto aj sofer. Berlin je paradne mesto, sami ustretovi ludia, je tam vela ci vidiet. Stvrte s malymi predajnami , to sa u nas malo vidi, tam je to vsade. U nas sme zahlteni obrovskymi hypermarketmi atd., esteze su stale este pumpy. Zidovska stvrt plna malych dielni, galerii a predajni rozneho druhu. Vsade vidiet same starozitnictva s nabytkom a prislusenstvom, predajna s cinskymi vecami, ale aj so starymi socialistickymi vecami ako oranzova sklenena lampa s bledohnedym keramickym stojanom, ktoru mam vrytu za tie roky do pamati. Predavaju aj stare handry, moda sa vracia, ako stale, vsetko sa toci do kola. Najnovsie som sa v knihe ‘Prieskum duse’ (Soul Search: D.Darling) docitala, ze aj ludsky zivot sa toci dokola, ci vlastne nie zivot, iba dusa cloveka, ale podla mna mozu existovat aj paralelne zivoty, mozno vznikaju v kazdom okamihu nasho vacsieho ci mensieho rozhodnutia. A tak je mozno schizofrenia iba prepnutim sa do ineho zivota.
Berlin je stale uzko spaty s problemom okolo berlinskeho mura. V meste vidiet na rohu spominat ludi – vyvesene plagaty, fotky a horiace sviecky, inde kus muru, ci pamatny kamen na vychod z tunela a cintorin. Kusok odtial som byvala. Vdaka ludkovia, ze som u vas mohla ostat. Na vychodnej strane sa rozmaha trh s nehnutelnostami, stavia sa o zivot. Byvanie je tam naozaj pekne. Vchod do domu vonal presne ako hotel v Risoul vo francuzskych Alpach. Akoby ta ista kombinacia dreva a tmavocervenej farby, neuveritelne, s cim sa dokazu spajat myslienky. V Berline som dala prvy den tri tury mestom podla prirucky Lonely Planet, este jednu vlastnu a uz sa zacali ozyvat aj kolena..
Co mi najviac zostalo z Berlina, je pocuvanie piano jazzu. Uplne som sa na neho namotala.
V Berline sa zacalo aj zoznamovanie s novymi ludmi, na konto pribudli spolu 6 ludia 4 roznych narodnosti. Na druhy den, teda stvrtok 30.8, to uz bol dvojnasobok.
Vecer som prisla do Hamburgu . Pocasie bola uplne na figu, a tak vyprchala aj posledna nadej zazit paradny vecer v hamburskom pristave, kde su vraj neustale party a vobec vsetko sa deje v Hamburgu, iba ked je dobre pocasie. Vodic, rodeny Hamburcan, asi vie, o com hovori. A tak mam poznam pekny Hamburg iba z rozpravania. Miestni v Hamburgu, u ktorych som byvala, maju zhruba tolko navstev, ze si zalozili na wc pamatnu knihu, ako v muzeu, ci na horskej chate. Komu je malo, moze si vybrat aj z knih, ktore visia na stene od hora az dole. V Hamburgu som mala najmenej casu a tak nebolo pochyb, ze nestihnem vsetko, co chcem, hlavne ked sa mi do toho dazda nechcelo ani vstat z postele. Cele centrum bolo este aj pozatarasovane kvoli triatlonu a kopec budov bolo v rekonstrukcii. Uprsany pristav tiez neposobil vabne.
Uz z bytu som odchadzala v case, ked som uz mala davat tasku do kufra auta. Po stresujucom behu v dazdi na metro s obroskym batohom som sa s polhodinovym meskanim konecne dovalila na Hlavnu stanicu v Hamburgu a mohli sme vystartovat. Osadenstvo auta bolo v celku zaujimave. Baba soferka nehovorila anglicky a tak celu cestu kecala iba s tamojsim typkom, ktory podobne ako ja, cez mitfahrzentrale cestoval s frajerkou do Amstelu. Potom som sa dozvedela, ze je vlastne DJ goatrancovy a idu v sobotu na nejaku brutalnu zurku za Amsterdam do opusteneho kostola. Keby nebolo mojej nedochvilnosti a nezdrhol by mi posledny bus z Amsterdamu, zucastnila by som sa aj ja :( I ked chvilu to vyzeralo nadejne, lebo som nahovorila chlapika, co tankoval na pumpe, aby ma odviezol. Ale nanestastie sa tam objavil sofer autobusu, ktory mu s radostou vysvetlil, ako sa tam dostane, ale navyse mu povedal, ze ma vlastne vobec nemusi odviezt, lebo mozem ist busom 80, potom druhym 285, potom 15 minut peso a som tam. Nakoniec som sa na to vybodla, lebo sofer toho prveho busu povedal, ze ked nemam ani mapu ani sa tam nevyznam, tak sa tam mozem lahko stratit... Sobotnajsi vecer som teda stravila neustalym nadavanim, ze som sa tam nedostala a hladanim nejakeho klubu v Amsterdamskom pristave s mojimi slovenskymi kamaratmi. Klub sme nakoniec nasli skoro az rano a za chvilu zatvarali. Za tu cestu to vsak stalo. Najprv sme zazili podchod, ktory vydaval zvuky ako v nejakom psycho chilloute. Snad to bolo iba potrubie alebo to bola nejaka haluz od miestneho muzea moderneho umenia, ktore bolo kusok odtial. Namesticko pred jednym domom blikalo ako najvacsia diskoteka a ako bonus k tomu, v strede stala plna flasa polskej vodky Wyberova. No nezober ju ;)
Cely vylet v Amsterdame sa v podstate niesol v znameni coffeeshopov a hulenia, takze z pozerania pamatihodnosti vela nebolo. Samozrejme Amsterdam nie je len o trave, kedze je tu legalna, miestni cierni, tak ako v inych mestach ponukaju grass, tu ponukaju kokain a ine drogy.
Az pokial som si nepozicala bicykel, nemala som z toho mesta velmi dobry pocit. V Amsterdame sa da tak lahko stratit ako nikde inde. To preto, ze takmer vsetky ulice idu do zakruty a nikdy nejde clovek rovno. Totiz ulice Amsterdamu su urobene ako pavucina. Toto na mna zaposobilo asi najviac. Po dni stravenom na bicykli som uz ziadnu mapu nepotrebovala :) Bicykle su tam naozaj rozsirene, kazdy na nich jazdi. (Mozno preto su tam vsetci chudi) A maju take echt stare. Potom si mozu jazdit ako Taliani, ked ma bike hodnotu max 20euro. Na to by som si zvykla, lebo taky slalom medzi ludmi si dam rada aj doma.
Posledny den som sa predsa len dostala aj do galerie van Gogha aj muzea moderneho umenia Sdedelijk.
Vincentove obrazy su pekne. Paci sa mi ako kombinuje farby, ako pouziva prvky impresionizmu. Paci sa mi, ako kazi perspektivu, cize vacsinu co nakresli, hlavne miestnosti, nemozu byt skutocne. Mozno len nevedel kreslit a mozno to robil naschval.
Okrem toho, ze galeria bola natrieskana a draha, este sa tvarili aj, ze je nemozne, aby som si u nich nechala odlozeny 90l batoh, takze som z galerie isla zase nalozena cez cele mesto na bicykli do Stedelijku, ktore je momentalne prestahovane vedla Central Station. Tu som si mohla nechat aj batoh. Vyuzila som to na posledne nakupy veci, ktore su u nas tak ziadane ;)
Muzea moderneho umenia povazujem celkovo za katastrofu, ale mam skusenost, ze vzdy sa tam najde nieco, co stoji za to. Napr. tu boli do kruhu zavesene sirokouhle obrazovky, v ktorych behali nahi ludia do kola. Ked ste stali alebo sa tocili v strede, mali ste fakt pocit, akoby sa tocili okolo vas. Boli holi, lebo nemali nic, boli to bezdomovci. Okrem toho tam bolo este par zaujimavych obrazov a inych veci, no a potom samozrejme rozne katastrofy.
Po prehliadke muzea som isla vratit bicykel a potom som mala v plane odviezt sa na kraj mesta a chytit stop do Haagu. Metro islo z central station, kde som si povedala, ze sa pojdem aspon pozriet, kolko stoji vlak a ked bude stat menej ako 10euro, idem vlakom. Stal 9.60 :) Nakoniec som to viac ako ocenila, lebo sa spustil taky lejak, ze som bola stastna, ze sedim v pohodlnom dvojposchodovom vlaciku a na stanici mam uvitaci vybor. Typek, u ktoreho som byvala bol fakt mily. Vecer straveni s ludmi z couchsurfingu – portalu, cez ktory mam ubytko, bol velmi prijemny. Aj prostredie skvele, podnik v byvalej stanicnej hale, vysoky strop, stlpy do oblukov. To som este nevedela, ze v Brusseli ma bude prvy vecer cakat stretnutie rovnakeho charakteru. Za to vsak v o moc rusnejsom podniku a s asi 4krat vacsou ucastou. Celtica je fajn podnik v Brusseli, najviac mi pripominal club 39, len akoby vo vacsom a lepsom style. Nakoniec som tu stravila celu poslednu noc na diskoteke. Tolko narodnosti ako tu, nie je nikde, naozaj to je hlavne mesto Europy.
Iba v Brusseli som zazila viacnasobne balenie typu, zaplatim vsetko a potom pojdeme do hotela. Teda nie ze tu by to tak nebolo, len to nikto nepovie na rovinu. Mozno maju vacsiu sancu, ale zrejme urcite menej pokusov. V kazdom pripade som sa zoznamila s jednym zaujimavym Talianom z Europskeho parlamentu, ktory v nadeji odvolal meeting a stravil so mnou vacsinu nasledujuceho dna prehliadkou mesta a muzea. Vela platne mu to vsak asi nebolo. Muzeum Afriky bolo zaujimave, napr. som vobec nevedela, ze vacsina urania, z ktoreho vyrobili bomby za druhej svetovej, bola vytazena v Belgickom Congu. To, ze mali Congo ako koloniu, mozno badat aj na pocetnych africkych galeriach. Predavaju mnozstvo veci, co si odtial ‘poctivo’ priniesli. Prvy vylet v Brusseli bol tzv. nahodny. To znamena, ze som vystupila z autobusu na stanici v strede Brussela bez mapy a urobila som tah nahodny trip. Vedela som iba, ze o par hodin mam byt na istej stanici metra, kde ma bude cakat holka, u ktorej budem byvat. Kupila som si listok na cely pobyt, zobrala som prvy autobus a na zaujimavej zastavke som vystupila. Nasadla na prvu elektricku a vystupila na predposlednej zastavke tam, kde takmer vsetci. Presla som kusok a spoza stromov sa vynoril obrovsky model atomu zeleza – Atomium. Ten ma 9 ocelovych gul, pospajanych do kubickej stredovej formy. V spojoch su najdlhsie eskalatory v Europe. V najvrchnejsej guli je panaramaticky vyhlad, odkial vidno na cely Brussel ci na Minieuropu pri Atomiu. Presla som sa jednym z pocetnych parkov Laeken. V Brusseli je parkov naozaj hojne a to od upravenych kvetovych so sochami a fontanami az po les. V jednom je aj africke muzeum. Prezrela som si tamojsiu galeriu moderneho umenia a kopec malych galerii. Dokonca som dostala aj na jednu malu vernisaz, na ktorej sa mi pacila vacsina obrazov, co sa mi asi este ani nestalo.
Navsteva pocetnych cokoladovni dala tiez zabrat, hlavne ked bola spojena aj s ochutnavkou. Esteze mnohe z piv som uz mala odskusanych z Luxembursku, ci Francuzska, tak v tomto smere to uz nebolo take masivne.
Pocasie v Brusseli aj v Holandsku bolo velmi podobne, akoby stale chvilu pred dazdom, ale nikdy neprsi, len chvilu poprcha. Len V Haagu prsalo cele doobedie a potom sa tak perfektne vycasilo, ze som takmer cele popoludnie stravila na plazi. Slnko svietilo, len vietor bol taky velky, ze ani bangee jumping nebol v prevadzke. A s takym odhodlanim som tam vkrocila. Plaz v Scheveningene je pri odlive siroka aj 40m. S bicyklom bolo velmi jednoduche prist sem, prejst aj pozdlz celej plazi az k majakom a spat. Mnozstvo musli, lehernych surfistov a pestrfarebnych kiteboardistov pretekajucich sa vo vetre s cajkami. Popro plazi hotely, restauracie a obchodiky. Plaz aj vlny ako pri Ciernom mori. Len farba vody je ina, teplota je nizsia a zda sa, ze vietor tiez nefuka zrovna od juhu. Predsa je tu aj par domacich, co sa bez neoprenu macaju vo vode. Do vody sa zvaza velke dvojposchodve molo s casinom a restauraciou. Pocas cesty sa v nom dozvedam, ze na mole by mal byt o par rokov aj velky hotel vedla casina. Oproti casinu je restauracia a nad nou veza so zeriavom. Zlta kabina s nastupom na bungee je namierena priamo nad vodu. Vysplham hore, nikto tu nie je, mam pocit, ze ma odfukne. Skok v tychto podmienkach by bol naozaj adrenalinovy. Otrieskam sa o slpt alebo nie.. Mozno nabuduce bude pocasie lepsie.
Tak ako som prisla v predstihu na autobus do Brussela, ktory este aj meskal, tak neskoro som isla na bus v Brusseli, ktory vystartoval uplne presne. Nasledovala nahanacka autubusu zo stanice na stanicu. Na telefone neustale pani z Ceska, do ktorej tlacim, aby presvedcila autobusara, nech ma pocka na prvej pumpe. To je nemozne, po dialnici do dalsieho mesta Leuven, tam mozem nastupit. Nakoniec som sa dopracovala az na cislo sofera. Oni prave vyrazaju z Leuven, ako nam to moze tak dlho trvat. My sa rutime autom po dialnici 140, tak som bola fakt zvedava, co to je ze mega rychly autobus. Nastestie sa vracaju na tu istu dialnicu, smer dalsie mesto Liege. Tak ich cakam na prvej dalsej pumpe, nakoniec prichadzaju.
Uff, na chvilu som uz planovala, ze pojdem rovno do Pariza, ved to je kusok a odtial rovno do Kanady. Letenku mam predsa so sebou. Keby som nemala tolko zasob pre ostatnych z Amsterdamu, aj to urobim. Nakoniec sedim v buse do Prahy, v ktorej sa ani nezdrzim a ponahlam sa domov. Dovod preco sa nezdrzat je celkom hlupy. Naskytol sa mi teda dovod skutocny. Akoby sa mi soferi chceli pomstit, v Prahe som si prevzala moj batoh cely ocurany. “O velmi sa ospravedlnujem, asi nam pretiekol zachod.” Ako, pardon, ze som vas oblial malinovkou si myslim, ze je ok, ale mat vsetko od mocu a ist domov smradlava ako posledny bezdomovec je trosku ine kafe. Este stale mam tyky, ze citim ten smrad. Toto sa dufam este nejak poriesi. Az na poslednu skusenost bol vylet vynikajuci, bola som v 4 roznych krajinach, v 6 roznych mestach, spoznala som odhadom 60 novych ludi, niektorych len letmo, niektorych lepsie. Precvicila som si vsetky jazyky, ktore poznam a naucila sa dokonca aj par holandskych slov.
Na cestu som isla sama, ale sama som nikdy nebola. Za to vdacim mojim priatelom, ludom z portalu couchsurfing, ktory mi priniesol absolutne iny pohlad na spoznavanie zvysku sveta a taktiez aj vodicom a spolucestovatelom z mitfahrzentrale. Vdaka im vsetkym som usetrila aj vela penazi. Velka vdaka Vam. Raz podniknem cestu okolo sveta, v Brusseli som dostala skvelu inspiraciu.
Teraz som na jeden a pol dna v Bratislave. Zajtra stresujuci den plny doktorov, skoly a inych vybavovaciek a v utorok rano letim do Kanady. Uz som tam nasla par ludi na turistiku a lezenie, takze o zabavu bude viac nez postarane.




Jana Hlavacikova

Jana Hlavacikova

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

such a boy in the girls body. Zoznam autorových rubrík:  cestovanieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu